Budúcnosť som si predstavovala za písacím stolom v kancelárii s veľkými oknami a horúcou kávou v ruke, z ktorej by dym stúpal k neveľkým lampám na stene. Realita však bola iná. Pracovala som ako bacharka vo väznici s nízkym a stredným stupňom stráženia. S odporom a chladným srdcom som dávala pozor na kriminálnikov, ktorí sa mi hnusili viac ako najneobľúbenejšie jedlo, či najväčší nepriateľ. Premietala som si v hlave spomienkové filmy s väzňami a naivne si myslela: "Mňa už nič nemôže prekvapiť." Opak bol pradvou. Po príchode mladého, urasteného muža menom Peter sa všetko zmenilo. Bol to bývalý narkoman a príležitostný zlodej doposiaľ bývajúci na okraji veľkomesta. Počaroval mi ako veľké kúzlo zlej bosorky. A ja som sa zaľúbila tak, že mi to prerástlo cez hlavu. Vôbec som v tej chvíli neuvažovala, aké to bude mať následky.
Keď Petra prepustili z väzenia, začali sme spolu žiť v jednom byte. Naša domácnosť nepatrila medzi tie najbohatšie. V zamilovanosti som však túžila mať s ním dieťa. A to i napriek finančným problémom, ktoré sme mali. Netrvalo to dlho a v brušku mi rástol malý plod splodený z veľkej, ale najmä slepej lásky k Petrovi. O deväť mesiacov sa v jednej z pôrodníc narodilo malé dievčatko s modrými očami a blond vlasmi, navlas podobné mne, pred dvadsiatimi piatimi rokmi. Ema. Tak sme ju nazvali. Po pôrode sa mi zmenil život o sto osemdesiat stupňov. Každým dňom Peter utekal z domu častejšie. Ema nemala ani tri mesiace a ja som sa nezachovala ako pravá matka. Petra som milovala, chcela som byť stále s ním, nevedela som žiť bez jeho prítomnosti, hoc som mala doma malé bábätko. Raz som to nevydržala a rozhodla som sa navštíviť aj ja jeden z nočných výjazdov s Petrom. V ten večer sa začalo moje drogové peklo, do ktorého som spadla. Do ruky som si pichla striekačku s bielym obsahom a odkráčala domov, tackajúc sa z pravej nohy na ľavú. Nepamätám si ako a kedy som domov prišla. Dcéru mi v tom čase strážila kamarátka. Ľahla som si do jednej postele k vlastnej dcére. Peter sa po niekoľkých týždňoch stratil v uliciach nočnej Bratislavy. O mňa ani o dcéru nejavil záujem. Ja som v tom však už lietala po uši. Zmiznutím priateľa som stratila hlavného sponzora mojej radosti a tak prišli na rad prvé krádeže v hypermarketoch či sex na zadných sedadlách cudzích áut, pred očami vtedy ešte ročnej Emy. Posledný večer v byte, vedľa vlastnej dcéry si pamätám dodnes. Odišla som pre svoju tradičnú dávku, no viac som sa už nevrátila. Emu opäť strážila kamarátka, ktorej sa nepodarilo zabrániť mi v odchode, malú však našťastie nenechala samú a zostala pri nej.
V ten večer som však už nemala čím zaplatiť a dílerom som dlhovala ešte nejaké peniaze. Keďže som nezaplatila, jeden z dílerov ma zamkol v budove uprostred ošarpaného sídliska.
Ležiacu na dlážke ma našla policajná hliadka pri bežnej razii. Dnes, v tomto momente si odpykávam trojročný trest vo väzení, kde som pred rokom pracovala. Osud? Možno... Uvedomujem si však, ako som ublížila sebe, svojej rodine, no najmä dcére, ktorá všetko videla na vlastné oči a vďaka mojej slepej láske, nemohla mať ako iné deti krásne detstvo. Čo je s Petrom dodnes neviem.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
montanalegal
29. 3.marca 2014 13:10
Happy Birthday my darling...will all ways love you...
Napíš svoj komentár