Od rána pršalo...celý boží deň. Nálada v takéto dni je hodná akurát tak hodenia sa do postele, v horšom prípade pod vlak. Práve keď je človek v takéto dni sám, uvažuje. Uvažuje, príliš veľa a o všetkom...
Uvažoval som o tej pomyselnej línii medzi dobrom a zlom, medzi láskou a nenávisťou, medzi životom a smrťou. Netušil som, že je taká krehká, tak jemná, a tak ľahko zlomiteľná. Asi každý už podobnú situáciu zažil. Pálite si to stodvadsať po prázdnej opustenej ceste, a ani len netušíte, že na cestu vyviera voda. V rádiu hrá rytmus, vy ste vrchol ľudstva, volant pevne v rukách, štvrtý kvalt a plný plyn. A zrazu hups. „Už je neskoro brzdiť, už je neskoro strhávať.“ prebehne každému mysľou. Keď ma otec v šestnástich učil šoférovať vravel, že nikdy nie je neskoro, vždy je čas. A skutočne, je. Treba len prijať situáciu aká je, a počkať na príležitosť.
...podržať volant. Pustiť plyn. Zapojiť všetky zmysli. A počkať...
Šmyk.
Každý vraví, že vtedy Vám pred očami prejde celý život. Bullshit. Ani na nanosekundu. Videl som len toho, na kom mi najviac záleží, svoju sestru a bývalú priateľku nič iné...
Vedľa cesty stromy, pod pravými kolesami tráva. Dosť bolo. Tri, plný kotol, jemne vľavo, smer cesta ! A som späť, síce s hovnami na čalúnení ale späť. Ale vtedy sa už spomaliť nedá, adrenalín v krvi to nedovolí, vedľa toho asi môžu ísť všetky drogy doprdele. Podobná situáciu jedna za druhou, a dookola. Až na krajnici so zapnutými smerovkami, s hlavou na volante a záchvatom plaču som si uvedomil, že tá hranica je príliš krehká na to, aby sa každý deň riskovala. No nič, ciga na ukľudnenie a domov. Až sem môže človeka doviezť negatívna životná situácia, stratená láska...
Aj keď som kráčal pršalo. Neodmysliteľná cigareta, kapucňa na hlave, len svetlo lámp a ponurá atmosféra Mlynskej doliny. Ale prečo sa ľudia skrývajú pred dažďom ? Čo je na ňom také zlé ? Titulky nefajčím, odhadzujem ohorok a dávam dole to delítko medzi mnou a dažďom. Studené a vlhké, čo som čakal ?
Pozerám hore, a vychutnávam. Dážď je krásny. Je to zmierenie neba a zeme. Prechod energie alebo ako to nazvať. Vôňa vody, vlhka, šum listov. Vietor sa opiera o tvár, ale príjemne, nie dráždivo. Krása...Neustáva, pokračuje, neuberie ale pridá na sile. Len treba vystihnúť správny moment, kedy môžete prijať svet, a on Vás...
A nikdy nie je neskoro, vždy je čas, len držať volant, pustiť plyn a počkať...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
..a 4 preto, aby si mal dovod sa zlepsovat