Keď som bol veľmi malý a niekto mal dvadsať, pomyslel som si: „Fúha, kde ten už je, čo všetko už dokázal, zažil...aj ja chcem byť dospelý a mať 20.“ A dnes ? Mám dvadsať, a som nikto a nič. Dokonca som si aj poplakal.
To, o čo som sa snažil 19 rokov sa mi za polrok zrútilo a môžem začať odznovu. Mal som skvelú priateľku ktorú som vlastnými chybami stratil a vyhodili ma za školy. Amerika proste. O tých štyroch pohreboch na ktorých som od septembra bol ani nehovorím. Proste ťažko spomínať, nie písať. Paráda. Celý svoj svet som opieral o niečo, čo som behom polroka ani neviem ako, zničil. Kompletne. A teraz som už starý dvadsať ročný a neviem kudy kam. Vlastne nemám nič. Momentálne ani peniaze na pivo. A tak píšem. Takéto sračky ako teraz, výlevy duše ktoré nikoho nezaujímajú. Len to auto mi zostalo. A rodina. A priatelia. Tí sú proste nekonečný. To sa nedá popísať akích dokonalích priateľov mám. Oni sú inak drbnutí vcelku značne, ale to je to krásne. Proste každý z nich je debil. V dobrom slova zmysle. Napríklad taký Paťo mi chcel na dvadsiatku kúpiť pštrosa. Normálne živého. Ani by mu nevadilo, že by preňho musel ísť do Čiech, ale bál sa, že by neprežil cestu. Ešteže je tak zeleno orientovaný a záleží mu na osude úbohé domestifikovaného pštrosa. Jeho druhý nápad bol Fiat 126. Áno to malé prdítko čo sa vie otočiť na ceste bez cúvania. Že len tak, nech mám. Neviem načo by mi to bolo, keď ja rád v aute vozím všetko čo mám, najlepšie všetkých a všetko. Proste defekt ten chalan, čistý. Normálne sa bojím spraviť oslavu narodenín, čo tam dotrepe. Možno mroža, alebo niečo iné čo našiel v pardone na predaj. Inak, už mi daroval prasa a capa. Mám ho proste rád. Presne viem čo od neho môžem čakať. Kedykoľvek. Kokotinu, ktorá neublíži.
Haluz. Mám priateľov a rodinu, a napriek tomu mám depku. Prečo ? Keď sa teraz pozriem na život spätne, vidím svoje chyby. Zlyhania. A keďže už raz mám takú povahu, nedokážem sa od nich odpútať, nedokážem si ich odpustiť. Sám seba linčujem dokolečka a neviem sa toho zbaviť. S niečím v minulosti nie som vysporiadaný. Ale za boha neviem s čím. Nedá mi to spávať, nedá mi to žiť, nedá mi to byť mnou. Serie ma to, dráždi. Ale tak čo, jak hovorí Peťo, „si zvykneš“. Aj tak bude. Zvyknem si, na všetko. Vždy si každý zvykne. To proste príde, keď už človeka prestane baviť sa o niečo snažiť keď vidí, že to nemá zmysel. Je to mrzuté, ale je to tak. Najviac to serie vtedy, keď človek vie, že ono by to zmeniť šlo, ale niekomu/niečomu sa nechce. V politike, športe, medziľudských vzťahoch, všade. Svetlý príklad je to, že sme zrušili Fica. A to neviem jak sa podarilo, ale keď na to prídem, určite o tom napíšem. Napríklad nezmením už svoj vek. Proste mám dvadsať, za sebou hovno, momentálne hovno, a pred sebou hovno. Amerika po druhé. A čo teraz ? No nič. Idem si dať nabiť môj mesačný kameň na balkón, je spln. A pôjdem spať. A ráno budem mať dvadsať a jeden deň...
Blog
8 komentov k blogu
1
anthvillie
27. 6.júna 2010 14:08
...nejak mi hovoris z duse. 21 a vsetko co som mala som zahodila. a pred sebou tma.
2
mna to zaujalo a sa mi paci akych mas priatelov....a este fajn blog....20 rokov..to je vek..vtedy by si mal byt uz dospely a mat aspon nieco vybudovane v zivote ...ale .....ked budes mat 21 rokov napis co vsetko si zazil....vsetko co sa v zivote dej e ma zmysel...zivot ti dava facky a je natebe ci sa mu podakujes a ked ti bude chciet tresnut zas tak s auhnes alebo s anechas fackovat stale....ide o to aky si...a mne sa zda ze ty to das...
3
To s tými priateľmi bolo milé a je úžasné, že ich máš
A teda všetko naj k včerajším narodkám, nech je tvoja budúcnosť iná, samozrejme lepšia
A teda všetko naj k včerajším narodkám, nech je tvoja budúcnosť iná, samozrejme lepšia
4
1. nebuc emo lebo ta kopnem do prdele
2. ano, zvyknes si aj na dvadsiatku
3. ...a nielenze si zvyknes, ty dokonca budes rad! Bagi sam vies, ze som bol presne tam, kde si ty teraz. Ba dokonca ja som nemal ani len to pojebane auto. Ocuval si ma pri pive pomaly kazdy raz, ked som bol doma z BA. Preslo? Preslo. Prejde. Budes rad? Budes a este dokonca aj ocenis tu kopu sraciek, ktore budes mat za sebou, lebo prave nimi sa ucime
4. o tom debilovi sa este povypravame!!!
Viesco? Mal som ta rad, ked ty si mal vsetko a ja som nemal nic.Teraz sa sice tvaris, ze nic nemas, ale mas toho furt kopu, len na to musis prist...a ja ta mam rad aj tak
2. ano, zvyknes si aj na dvadsiatku
3. ...a nielenze si zvyknes, ty dokonca budes rad! Bagi sam vies, ze som bol presne tam, kde si ty teraz. Ba dokonca ja som nemal ani len to pojebane auto. Ocuval si ma pri pive pomaly kazdy raz, ked som bol doma z BA. Preslo? Preslo. Prejde. Budes rad? Budes a este dokonca aj ocenis tu kopu sraciek, ktore budes mat za sebou, lebo prave nimi sa ucime
4. o tom debilovi sa este povypravame!!!
Viesco? Mal som ta rad, ked ty si mal vsetko a ja som nemal nic.Teraz sa sice tvaris, ze nic nemas, ale mas toho furt kopu, len na to musis prist...a ja ta mam rad aj tak
5
P.S.: Raz sa budeme kokotsky smiat, ze nas vyjebali z tej istej skoly a ze sme chodili s dvoma kamaratkami/spoluziackami, bude z toho urcite zase dobra story
6
ako keby som čítala seba v mužskom a staršom vydaní
len s tým rozdielom, že ja už pomaly ani priateľov nemám
no hovno sa u mňa veľmi dobre drží
len s tým rozdielom, že ja už pomaly ani priateľov nemám
no hovno sa u mňa veľmi dobre drží
7
a ja mám dvadsaťdva (22) a tiež okolo seba exkrement... a keby len jeden.
takže v podstate si na tom dobre! tých svojich skvelých priateľov sa drž
takže v podstate si na tom dobre! tých svojich skvelých priateľov sa drž
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 4 Hovado: Opäť som späť
- 5 Mixelle: Agáta
- 6 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 7 Hovado: Spomienky
- 8 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 9 Robinson444: Anatole France
- 10 Hovado: Psychoterapia