Všade vôkol tma, len dve malé sviečky svietili vo veľkej a chladnej podzemnej miestnosti. Stála zahalená v tme, cez hlavu pretiahnutú kapucňu svojho dlhého čierneho plášťa. Čakala na svoje nič netušiace obete. Už počula ich hlasy. Vedela, že prídu. Vždy prídu. Pomaly vdychovala chladný vzduch a pokúšala sa utíšiť svoje trasúce sa kolená. Vedela však, že teraz jej to môže byť jedno. Aj tak ju nikto nespozná. Nikto ju neuvidí na tak dlho aby mohol neskôr niekomu rozprávať, že to bola práve ona. Začula hudbu a videla ako sa zažínajú v druhej miestnosti aj ostatné sviečky. Bola nedočkavá. Cez okno na druhej strane stropu videla mesiac. Nádherne v splne. Takmer až cítila jeho dotyk na svojej jemnej bledej pokožke. Miestnosť zahalila hmla a žalúdok sa jej čudne zachvel. Už! Už to bude! Vravela si v hlave. Celé telo sa jej chvelo túžbou a očakávaním. Tešila sa na tie vystrašené pohľady. Na zúfalé výkriky. Na pach strachu. Pozrela sa hore. Videla nad sebou drevené padacie dvere. Predstavovala si, čo všetko môže byť za nimi. Nikdy tam ešte nebola. Možno raz sa jej podarí nakuknúť do toho zamknutého sveta. Možno. Po ruke jej prešiel pavúk. Bez záujmu ho striasla. „Prepáč drobček, teraz si nemôžem dovoliť aby si ma rozhodil. Toto je môj veľký deň.“ Nežne sa mu prihovorila. Začala si trieť ruky. Už jej bola zima. Vtom začula štrngot kľúčov a o chvíľu nato zavŕzganie dverí. Nedočkavo sa pomrvila. A je to tu, vravela si . Preglgla. V tom sa objavili prví ľudia a o chvíľu ich už bola plná miestnosť. Ticho čakala vo svojom úkryte. Pripravila sa a potom vykročila vpred...


Keď urobila, to čo mala, prešla do miestnosti, ktorá bola o poschodie nižšie. Vyzliekla si plášť, prehodila ho cez stoličku a začala sa odmaľovávať. Pobalila si ruksak, pozdravila všetkých a odišla domov. Ako kráčala, usmievala sa. Jej prvá nočná prehliadka v úlohe strašidla sa celkom dobre vydarila. Veď ľudia nekričali málo

 Skutočný príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
tequila  26. 3. 2021 16:04
jee ty robis ako duch?
Napíš svoj komentár