Tak už je to tu...
Ten deň na ktorý si sa tak tešil.
Si hrdým otcom.
Ale nie mojim.

Už máš syna,
Túžil si po ňom
Už máš všetko čo si chcel
Rodinu.
Novú...

Rodinu bezo mňa...
Nie! Neklam!
Ja do nej nepatrím
Som cudzia

Som tá čo stojí bokom
Keď vy stojíte pospolu
Som tá, čo je nemo
Keď vy sa rozprávate
Som tá čo je vážna
Keď vy sa smejete...

Je krásny, však?
Opýtal si sa ma s úsmevom
A ja som ti so slzami odpovedala: Je.
Myslel si si, že to sú slzy šťastia
Omyl!

Ty sa tešíš!
Ja plačem.

Ja viem, nemôže za to
Veď je to len dieťa
Úbožiatko, tvoje dieťa
A možno nie
Možno bude šťastné
Veď si sa zmenil...

Už vieš, čo je to byť mužom
Vieš čo je to byť priateľom
Vieš čo je to byť otcom

Škoda, že pri mne si to nevedel....

 Vyznanie
Komentuj

6 komentov k blogu

1 
fotka
kosmiklove  9. 11. 2008 17:59
Je to pekne a zaroven take smutne...asi ta niekto sklamal vsak?
2 
fotka
tesai  9. 11. 2008 18:22
mnaaau, strasne smutne
3 
fotka
johnysheek  9. 11. 2008 20:30
pekne si to napisala.. no je to veru smutne.
4 
fotka
mardzi93  10. 11. 2008 20:15
pekneeeee.. ale aj smutne zaroven
5 
fotka
flor253  15. 11. 2008 21:41
tak pri tomto som sa skoro rozplakala je to krasne
 
fotka
tequila  2. 6. 2024 16:09
verim, ze svojej rodine prinesies viac stastia nez on
Napíš svoj komentár