Toto bol nápad za milión

Keď som sa konečne dozvedela kam idem a, že vôbec niekam idem, bolo to v sobotu ráno, po narodeninovej oslave, fuu no to bola zaujímavá noc. Hlava ma nebolela, však som toho ani tak vela nevypila, ale trauma na celý život mi ostala.
Môžem vám odprisahať, že už v živote nebudem ratovať ožratých, zhúlenych, prijebaných ludí, ktorí vás dogrcaju. Mňamka, ja viem. Každopádne asi by som sa prepadla na mieste tej baby, to čo tá stvárala...už som asi stretla všetky typy ožratých ľudí, no okej k pointe.
Ráno som sa pekne zobudila, prázdniny, august, leto, rodičia výnimočne nebolí nasratí na mňa, otvorím mail, už sa z toho stávala pomaly rutina a čo nevidím, konečne mi poslali, kto bude moja host family a kam vlastne pôjdem. Strašne happy som bola, trošku šok pre mňa.
Mala som cca týždeň aby som sa pobalila, vybavila si veci, nakúpila pičoviny a rozlúčila sa s ľudmi.
Dovtedy som sa fakt tešila ale keď som bola sama v lietadle, s vedomím, že na polroka možem na Blavu zabudnúť, už mi tak do smiechu nebolo.
Prvé dni boli super, fesťák, kde bola namiesto kyslíku všade cítiť akurát tak tráva, ale o tom su festivaly.
Škola dosť o ničom, prvé týždne mi bolo nehorázne smutno, takže samozrejme, že som neraz zaspávala zo slzami v očiach, akosi to prešlo, myslím, že vtedy keď som si uvedomila, že sa domov skorej aj tak nedostanem. A stálo to dosť prachov, takže sa musím dať dokopy a dačo robiť.
Som tu, za veľkou mlákou už tri mesiace, dva mám ešte pred sebou. A musím vám povedať, že Amerika je strašne moc preceňovaná. Žiť by som tu nechcela ani keby ste mi za to platili, ľudia mi niekedy strašne lezú na nervy, ale to aj v Blave veľakrát No, niektorí z nich ja neviem koľko majú iq ale to som fakt nezažila ešte. Má to aj dobré stránky, je to super životná skúsenosť, blah blah....mne to však príde, že všetko tu všetci riešia, nemôžeš ísť nikam do nejakého pubu alebo baru si len tak sadnúť, nie jak v blave, kde majú všetci všetko na háku, a nočné potulky môžeš absolvovať každý víkend. Žiadne také. Nepatrím medzi tie decká, ktoré sú každý piatok niekde sťaté ale proste rada si užívam života, v Blave sa to dá, môžeš si ísť hocikam sadnúť, hocikde. No problem. Proste neviem sa už dočkať kedy budem doma, nemám šajnu jak vydržím tie dva mesiace, čo tu mám byť. Ešte sa mi aj mobil pokazil takže pevne dúfám že na Váánoce si nejaký kúpim, proste "top".

 Denník

2 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu