Prechádzala sa mestom.. Volala sa Lucia.. K zemi padá dážď, obmýva ulice, stromy, tváre ľudí.. Tých si však Lucia nevšímala.. Spomína na chlapca, ktorého videla v autobuse.. Otáčal sa za ňou, milo sa na ňu usmieval.. Musela na naneho stále myslieť.. Z premýšľania ju vytrhla kohosi otázka : "Slečna, neviete koľko je hodín?" Od prekvapenia ostála stáť.. Veď je to ten chlapec, ktorý sa na ňu usmieval v autobuse..Dali sa do reči.. Každý deň sa stretávali.. Jedného dňa ju chytil za ruku a zašepkal : "Hľadal som ťa dlho, veľmi dlho..". Sklonil sa ku nej a pobozkal ju.. Od tej doby spolu podnikali výlety do ríše lásky a vedeli, že ich už nemôže nič rozdeliť..
Raz keď šla Lucia domov, uvidela ho po boku iného dievčaťa. Smiali sa, to dievča ho chytilo za ruku a on jej potom dal pusu. Potom nastúpil do autobusu.. Lucia zostala stáť na chodniku ako oparená.. Keď sa prebrala s najväčšieho šoku rozbehla sa domov.. Po tváry jej prúdom tiekli slzy.. Večer u nej doma zvoní telefón, zobudiť dievča, ktoré navždy pohltilo plyn s umýselne pusteného plynáka, už však nemože.. Už jej nestačil povedať, že to dievča po jeho boku bola jeho sestra..
Padá dážď, obmýva ulice, stromy a tváre ľudí. K zemi sa znáša rakva s Luciou. Jej priatelovi padajú slzy na bielu obálku, v ktorej je sotva viditeľne napísané: "Milujem ťa a možno preto ťa opúšťam. Tvoja Lucia".
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
sonulka21
1. 1.januára 2008 12:24
..celkom silny pribeh..a vzhladom k mojmu momentalnemu citovemu rozpolozeniu sa mi zda zaujimavy, aj ked som uz takychto citala milion a pridu mi vsetky rovnake....
Napíš svoj komentár