Toto je aj môj prípad. A ako inak všetko kvôli troche lásky. Všetko len preto, že som túžila cítiť, že mám niekoho na blízku. Je to tak svinské, že sa čudujem ako som ja, vždy zodpovedná a citlivá osoba mohla niečo také urobiť. Nechcene, no zároveň vedome.
Ten chalan sa zamiloval veľmi rýchlo a veľmi silno. A mne sa to zo začiatku páčilo. Veď komu by sa to nepáčilo? Bol milý, pozorný, písali sme si celé noci, zhovárali sa o všetkom možnom, rozumeli sme si naozaj dobre. No vo mne sa to očarenie novým človekom ustálilo sa hranici „veľmi dobrý kamarát“. Keď som mu to povedala, povedal, že je to v pohode, že sa poznáme len chvíľu a on sa do ničoho nechce hnať. Povedal, že ma má rád a neuvažuje nad tým čo príde ďalej.
Prišli prechádzky, spoločné večery, sem tam pohárik. No vždy keď som mala pocit, že to začína brať vážne tak som mu pripomenula, že o vzťah záujem nemám. Teraz viem, že som ho mala rázne odmietnuť, no bola to moja ješitnosť, a túžba byť milovanou, ktorá to stále zaobaľovala tak, že si vždy myslel, že to má nejakú nádej. Jeho city sa stupňovali, ale moje nie. Vyhrotilo sa to až do momentu kedy ma pobozkal a povedal, že ma ľúbi. ....“ Do riti! Prečo, Prečo, Prečo ! ? “
Nie, pokoj. To som mu nepovedala. Len som si to pomyslela. Jemu som povedala, že ma to mrzí, ale ja to takto necítim. Ale skôr ako som to dopovedala, ma začal opäť bozkávať, a tým ma zlomil. V tej chvíli by som mu prikývla na všetko. No vlastne to som aj urobila. Pár dní sme sa stretávali a zdalo sa to byť v pohode. No potom som sa vrátila na Zem, a napísala som mu sms s tými slovami, ktoré zmrazia každého zamilovaného. „Musíme sa porozprávať“ myslím, že už tušil o čo kráča no nechal to na mňa. Povedala som mu, že to naozaj takto nepôjde, že som podľahla pokušeniu a že som vzťah nechcela. Bez slova odišiel. Dva dni sa mi neozval, a potom ma začal doslova bombardovať výlevmi hnevu, že som sa s ním pohrala, že som zničila úplne všetko čomu kedy veril, atd.
Ubehlo už pár mesiacov a my dvaja, ľudia, ktorí si obdivuhodne rozumeli sa spolu vôbec nebavíme. Nestretávame sa, a ak náhodou, tak si len so sklonenou hlavou pozdravíme. Svojou hlúposťou a sebectvom, som prišla o skvelého kamaráta, zlomila som mu srdce, a rozdupala jeho svet.
A to všetko preto, že aj napriek tomu, že som vedela, že to nechcem, nevedela som čo vlastne chcem. Preto si nikdy nemyslite, že vedieť čo nechcete stačí. Lebo nestačí, a pokiaľ neviete čo chcete, je dosť pravdepodobne, že urobíte presne to, čo ste nechceli.
Denník
Komentuj
3 komenty k blogu
1
rebell
8. 7.júla 2009 17:07
Poučenia bývajú niekedy tažké.
2
týmto by si mal podľa mňa prejsť každý človek .. a z oboch strán .. inak .. dobre napísané
3
ked zomrie láska tam niet víťazov, sú len porazení - je to pravda, že obaja cítia bolesť.
Pekné, úprimné a pravdivé poznanie
Pekné, úprimné a pravdivé poznanie
Napíš svoj komentár