Oh, blahove dieta...
Vies ze to uz nejde zvratit
Ze sa to blizi
Lezis a divas sa na Goyove obrazy na stenach
predlzujuce sa tvare snaziace dostat von
Ale ty pokojne lezis...
Vies ze este na teba nemaju dosah...
Dnes este nie...
Raz vsak pridu a pohltia ta...
Budes sa branit ? Budes bojovat ?
Alebo to prijmes...
Kde je Nebesies ?!
Bojis sa... Citim to..
Tak strasne sa bojis...
A kref kape...
Bojim...
Na sklonku utesu kedy uz vlny biju do zeme
chces zit...
Chcem zit svoje sny
V tomto sebeckom svete..
Je tak zle chciet si ukradnut kusok stastia pre seba ?
Lezis a hras hoc hrat nevies...
Black or White ?
Teraz vsak hra tvoje srdce..
Zdrvene avsak stale hrde a silne..
Zdalipak bude bojovat...
V stinech rudych vojaku...
Pomaly umira...
Raz sa pre mna zastavi cas...
Potom ak sa ma spytas ci som zila spravne...
Budem moc povedat ze som robila len to co mi vravelo srdce
A co si mi nasepkaval...
Neviem ci to bolo spravne...
Ale bola som to ja
Ty to vies...
Ako ked nad nami padal laskavy dazd...
Postavila som sa uprostred zahrady
Bose nohy zaborila do zeme a tvar vztycila k nebesiam
Prosila som bohov aby som mohla byt stromom
A ostat tam navzdy takto stat...
Zatial co mi pretekala krv pomedzi prsty...
Bola som to ja...
Na kraji utesu...
Zaborit sa do zeme a nechat si vodou zmyvat vase hriechy...
Len tak citim ze niekam patrim...
K svojej matke
Gaii
Vyznanie
Komentuj
4 komenty k blogu
1
likjul
1. 7.júla 2014 12:22
Dobré ale ja mám radšej napríklad La Campanella. 
Napíš svoj komentár