Asi mi perie, alebo som sa zase zabudol spláchnuť, áno myslím moje pocity

Flegmatická nostalgia mojej blbej agónie, ktorú si tu tak prežívam pred mojou krásnou a bolestivou smrťou, ktorej sa už od narodenia neviem dočkať. Kráčam si len tak sám pre seba, si hovorím krásne veci. Ktoré mi asi aj tak nikto okrem mňa nepovie. Zase sa hádam sám so sebou, že aký som to ja idiot, že aký som to ja nepodarok, tohto konzumného sveta. Asi si hodím zápalku a budem dúfať že nezhasne. Tak ako vždy dúfam v nové stvorenia, ktoré letia okolo mňa a kričia na mňa slová ktorým nerozumiem, no ale aj tak sa im teším. Lebo viem že tu nie som sám a pútam niečiu pozornosť.
Je to ako príbeh tej stareny ktorá zomrela vo svojej chatrči. Celé roky tam naňho čakala, no on neprišiel. Lebo nemohol. Lebo už dávno nežil. A ona to nevedela, tak preto v smútku zomrela, zomrela v tom že sa na ňu hnusne vysral.
A ja sa zase vraciam k mojím myšlienkam. Len tie ma vedia udržať pri vedomý. Nikto iný ma ešte tak nepodržal aby som nespadol. Vždy keď sa pošmyknem, ten kto ma chytí ma pustí. Keď pocíti moju ťarchu, ktorú na svojom tele nemôže zniesť.
Púšťam sa do nočných konverzácií ktoré nikdy nekončia a pri tom viem že aj tak raz skončia a som si istý, toho že to robím zbytočne lebo viem že zase budem pokračovať v tom istom. Ako minule či včera alebo minulého roka. Ja viem že som trochu mimo reality, ale tak mi je vždy lepšie ako byť v tom že žijem a som v tomto hnusom svete ktorý niekedy nemôžem ani cítiť. A pri tom dúfam vždy v to, že mi raz bude lepšie. A to jediné ma drží pri živote bodka

 Pseudoblog

5 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu