Schizofrenik: Minulosť /súčastnosť: All of this stories are from my diary

Ako začať

Nie vždy sa človeku podarí uspieť vo všetkom a všade, tak ako aj ja sa vždy snažím dosiahnuť všetko len nie vždy sa to podarí.

Neskoršie spomienky ale I tak sa dá povedať že ešte aktuálne.
Všetko sa to začalo koncom marca kedy som mal od mojej matky na stôl položené jasne že cez leto musím niekde vypadnúť. Ešte v tej dobe som navštevoval VŠ v Prešove kde som sa venoval štúdiu knihovníctva. V tej dobe som si ani neuvedomoval aký ľahký život študent má, kým ho nestratí a nezačne sa o seba starať sám. Letenky som mal kúpené ešte dávno pred tým než som vedel či vôbec spravím všetky skúšky letného semestra a tak aj bolo nespravil som rovno tri. Tak nač sa vôbec obracať späť. Prvotným zámerom bolo si len tak ísť na dvojmesačnú brigádku a vrátiť sa domov, do rodnej východoslovenskej krajinky. Lenže tak to vo Veľkej Británií už akosi nie je. Veľmi rúžovo som si myslel že to tak je a pri tom už dávno nieje. Ubytovanie som si našiel ešte v predstihu. Komunikoval som cez mejla s nejakou češkou Luciou ktorá ma hneď na začiatku upozornila že jej priateľ je rómskeho pôvodu a že sám neznáša cigánov. Ani to ma neodradilo a to ubytko v zdieľanej izbe za 60 libier na týždeň som aj tak zobral.
Neviem prečo ale zažíval som neskutočnú eufóriu z toho že odchádzam niekam preč. A ešte k tomu do krajiny o ktorej som sníval už dávnejšie. Proste Británia ako taká ma fascinovala už odjakživa. Z lietadla som vystúpil a šiel som ako naprogramovaný. Trochu ma chytala panika pri hľadaní couchu autobusu z letiska priamo do Londona. Tak som zavolal Lucií a tá sa ma len spýtala či viem anglicky, ja že áno, tak nech sa spýtam. Spýtal som sa a kúpil som si lístky na autobus nasadol a díval sa z okna. Na všetko čo bolo navôkol. Bol to ten najkrajší prvo májový deň. Slnko pálilo všade vládla pozitívna atmosféra a nebo bolo bližšie ako som zvyknutý u nás doma.
Neviem ale doma som sa nikdy nepýtal na cestu, ale toľko čo som vystúpil z autobusu na London Victoria Station hneď som hľadal niekoho kto by mi vedel poradiť. Prvý chlapík anglán len povedal že nie je miestny. Ale sympatická dievčina čo stála neďaleko mi povedala že stanica je vlastne za rohom. Čo ma celkom pobavilo lebo by som na to možno mohol prísť aj sám. Najviac ma tešilo to že ja vlastne rozumiem a konečne sa rozprávam s nativnými angličanmi. Zo stanice vlakom do mesta Croydon čo bolo nejakých 15 minút vlakom. Už vo vlaku som cítil niečo iné, hoc ľudia väčšinou pozerajú pri cestovaní do mobilov tabletov novín. Cítil som väčšiu otvorenosť a nemal som ten pocit že po mne niekto zazerá. Myslím že asi chápete o akom pocite tu akurát píšem. Ľudia majú proste viac v “péčku“.
Ako som dostával inštrukcie od Lucie kúpil som si lístok na Tram. Čo je vlastne jediná Električka ktorá premáva v celej oblasti Londona. Tam som videl dobrú typickú tvár Anglickej strednej vrstvy. Alebo možno nižšej? Neviem každý by to asi musel posúdiť sám. Lebo ako som cestoval z centra Victoria stanice do Croydnu a z Croydonu do New Addingtonu čo je vlastne posledná zastávka tej najväčšej spodiny. Možno to opisujem drasticky. Ale v tej dobe za ktorú som tam prebýval sa tam vyšetroval prípad uneseného dievčatka. Ktoré nakoniec našli rozkúskovanú pohodenú niekde na povale. Plus Croydon s New Addington boli pár rokov tie najnebezpečnejšie miesta, keďže tam prebiehali všetky násilnosti na ulici.
Kratší a môj neprofesionálny opis toho čo som videl a počul.
V tej električke som nechápal tú rýchlosť akou išla. Zažil som už všetky vlaky aj električky na Slovensku. Ale tie sa ani nepribližovali rýchlosťou tej v ktorej som šiel. Krásne je na tom aj to ak si človek odmyslí spolucestujúcich. Tak sa môže kochať krásou navôkol. Trať do Addingtonu bola z väčšej časti vedená pri golfových ihriskách, lúkach, zalesnených oblastiach. Ešte k tomu v ten deň boli aj dosť silné prehánky. Chvíľami som mal pocit ako keby sa tá električka predierala lesom.
Ako som tak vystúpil a nasmeroval si to na Central Parade už som videl Luciu ktorá ma zaviedla do môjho nového dočasného príbytku. Kde som sa stretol aj s Lacom. Privítal ma tak slovensky, pevný stisk ruky. Vysvetlil mi že je veľmi čistotný, všetky domáce pravidlá. A platenie.

Laco: Tak, nájom je 60 libier na týždeň plus 2 týždne dopredu ako depozit, ktorý už neuvidíš ale si ho pekne vybývaš.

Dobre to som ešte jak tak predýchal. Spolubývajúceho som mal Martina čecha ktorý len nedávno prišiel zo Španielska preto že si tam už nevedel nájsť prácu. Bol v pohode čo ma celkom tešilo. Lebo laco nebol nič viac a nič menej ako alkoholik. Tie peniaze čo som mu dal na nájom hneď prepil. Ešte k tomu som mu doniesol aj jednu flašku fernetu a kartón cigariet. To mi samozrejme nevyplatil len mi to pekne a šikovne odrátal z nájmu. Ešte aby som lepšie opísal byt v ktorom som prebýval. Jednalo sa vlastne o domovú nadstavbu na streche obchodov. Schody viedli na terasu priamo z ulice. Musím uznať že som na tých schodoch po večeroch keď som sa vracal z práce našiel kade čo. Hore z terasy sa šlo do domu, kde rovno z dverí viedli schody po pravej ruke bola menšia kuchynka z ktorej boli dvere do izby kde som bol s Martinom. Izba bola asi skôr ako obývačka. Dosť nevýhoda keďže bolo vždy všetko počuť z kuchyne.
A ešte aby som upresnil počet obývajúcich. Takže som to bol ja, Martin, Laco, Lucia a jej dve dcéry ktoré mala ešte s predošlým. Ale boli napísané na laca aby na ne pohor poberať dávky od štátu. Nehovoriac o tom že aj nájom bol na dom bol preplácaný tiež. Tak si človek vie predstaviť že akú ryžu z toho mal. Najhoršie na tom bolo to že v tom domčeku bola iba jedna kúpeľňa spojená so záchodom hore na poschodí hneď vedľa izby dievčat. Čiže po desiatej večer som sa mohol aj veď vieme čo neosprchovaný si ľahnúť do postele.
Tu sa mohla začať moja cesta slávy v UK. Ale hneď som narazil hlavou tvrdo do múru. Nemal som NINO – National Insurance Number. Nemal som ani účet v banke ktorý mi každá jedna banka bez akého koľvek potvrdenia či dôkazu že niekde bývam odmietla dať. Ale aj tak bez všetkých týchto vecí som si hľadal prácu na internete či po meste. Ako kaderník vyučený vymaturovaný v kaderníctvach. Ozvali sa mi tuším z Headmasters. Tam ma na telefóne odbila ženská s tým že moc koktám ešte nech sa doučím anglicky a ozvem sa im o pol roka. Veď čo dobre idem ďalej. Ale veď prečo sa nezamotať aj do pofidérnych pracovných ponúk a naletieť hneď na prvú? Nemal som dosť peňazí na to aby som vždy jazdil do centra čo vychádzalo na 8 libier na deň. Tak som aj tak šiel s malou dušičkou som sa zúčastnil pohovoru s veľmi sympatickým černochom. Ktorý drístal ako by som sa hodil do ich tímu a že mám úžasné CV. Ani sa nezmienil o akú prácu sa jedná a ani o to čo ponúkajú. Len že ma vyšlú do mesta s jednou s ich pracovníčok. Veď dobre možno to nebude až taká fraška, ale nakoniec bola. Jednalo sa o predaj nie od dverí k dverám ale od ulice po ulicu a zastav a ukecaj koho môžeš. Najhoršie na tom bolo to čo ponúkali. Súpravy na líčenie. Áno na tom sa dá asi ešte stále veľmi dobre v dnešnej dobe zarobiť. Obyčajná súrpava na líčenie, proste nejaké tie púdriky a štetce. Zaúčala ma asi 40tníčka pôvodom z Juhoafrickej Republiky. Pre upresnenie bola to beloška a hovorila plynule anglicky. Ale bolo značne počuť že nie je britka. Ťahala ma od jedného Off licence k druhému. Po podnikoch baroch. Dokonca sme boli aj v umývarkach áut. Proste všade kde to len išlo. A výsledok bol asi taký že nepredala nič. Pri tom mi celú dobu hovorila o tom aké tržby mala deň pred tým. Keď sa s ňou dali do reči pakistánci a snažili s zbiť cenu čo najviac, nasrala sa schmatla tie svoje šmejdy nahádzala do tašky a odišla. Doteraz nechápem ako niekto môže robiť takúto prácu. Ale čo aj také niečo si treba vyskúšať a po troch hodinách som od nej odišiel s tým že je to totálna fraška.
Dosť mi zvieralo žalúdok pri uvedomení si že som zas len tak pre nič za nič rozbil peniaze. Pri mojom clivom hľadaní som sa hodil aj na zoznamky. V tej dobe som bol single nezadaný na voľnej nohe som si mohol robiť hoc čo, hoc bez prachov ale čo veď človek nikdy nevie kde vystrelí motyka či hrable alebo čo. Veď tak sa I stalo. Keďže som ináč orientovaný a ešte k tomu aj buzerant ako ma nedávno nazval sused ktorému sa nepáčilo to že sme nechali nepouživaný kôš pred dverami bytu už tu na Slovensku, som si samozrejme hľadal chalana/chalapa/muža/partnera.
Bol to Jakub Čech, točka no ty vole že ja som si s nim vôbec niečo začínal. Ale veď všetci robíme nejaké prešlapy ja by som na tých mojich aj mohol asi zemiaky pestovať. Ale ja očarený niekým novým a niekým kto by možno mohol pomôcť v núdzi som sa s ním začal schádzať. A ako nedalo tak aj dalo. Som sa stretol s jeho kamoškou u ktorej prebýval kým si nenájde prácu. Hľadal si zamestnanie výhradne ako au pair. Starať sa o detičky. Lenže situation in da UK už nie je taká ako kedysi. Ak chce niekto robiť au pair livin in. Tak musí mať buď nejaký certifikát alebo veľmi dobré referencie. Ináč si ani neškrtne. Tak si u svojej kamošky žil zadara tri mesiace. Toľko čo si nejakú tú pracú našiel. Odišiel, že on makať nebude. Jednalo sa o dom na ktorom musel robiť všetko od natierania plotov až umývanie riadu za 60 libier na týžden, ubytko all inclusive. Ale to len tak bokom. Keďže jeho kamoška Jana u ktorej býval mala za kamošku kaderníčku. A v tom kaderníctve kde pracovala akurát hľadali kaderníka. Tak slovo dalo slovo a nožnice hrebeň. Mal som JOB! YES! Bolo to možno síce trochu spotené kaderníctvo menom CONTINENTAL. Ktoré vlastnil turek so svojím synom. Zamestnávali tam češku, poliaka, taliana, ukrajinku a v tej dobe aj mňa Slováka. Po skúsenostiach na Slovensku viem že to v UK funguje trochu inak. Hneď prvý deň mi nedal strihať svojho modela, modelku. Nech ukážem ako strihám na neostro. Posadil mi do kresla hneď anglána len tak z ruky. Tak som ostrihal ako som vedel najlepšie. Ešte som dostal aj libru do ruky, celý vysmiatý, ostrihaný odišiel aj ja úsmev som mal až za ušami niekde na temene hlavy. Tak mi potom aj zašepkal ten Turek anglickým menom že PETER, aby mi asi pristrihol krídelká povedal že strihám zatiaľ len nenáročných zákazníkov. Tak fajn veď čo asi som sa mu tak zapáčil že o pár dní mi nedopatrením dohodil o niečo náročnejšiu zákazníčku. Ktorú som ostrihal ako povedala ku koncu nespokojná vyhovárala sa že ju tu strihali pred tým inák. Ona na drzovku si odišla bez zaplatenia. A vtedy sa to začalo. Zobral si ma za roh s úsmevom mi povedal že u nich to tak nechodí že mu odplašujem zákazníkov. To ma ani zo začiatku tak nevysieralo, ale spôsob ako na mňa rozprával. Neviem či som sa mal cítiť ako dement alebo čo. Lebo som mu rozumel všetko presne do bodky. Ale asi pri toľkých kontinentálcoch si zvolil na každého nového zamestnanca angličtinu typu: Rozumieš rozumieš?
Na konci týždňa po dlhej predohre toho ako strihám aj dobre ale zároveň podľa jeho slov zle ale že mám aj potenciál, no dobre drísty drísty mi dal do rúk 50 libier. Áno 50 libier s tým že toho bude viac ak sa zlepším. Ja som sa mal chuť na mieste rozplakať ako malé decko ktorému spadla zmrzlina na zem. Stále som mal nejaké zásoby peňazí zo Slovenska ale to už ledva vystačovalo pokrývať všetky náklady ktoré mi vznikali. Ja som musel prosím pekne nepekne platiť 60 libier týždenne za izbu plus každý deň 2,45 libier za cestovanie. Zo začiatku mi dával robiť nejaké tri štyri dni do týždňa. Ku koncu som tam robil celých sedem dní. Za ktoré mi dal ledva 70 libier. Keď sa stalo že Peter sa rozhodol že si pôjde na dovolenku do rodného Turecka ostal tam Aiden jeho syn. Ale v tej dobe išiel do rodnej zeminy aj talian tak to bolo čo robiť aby sme zvládli všetkých zákazníkov ktorí si žiadali proste trošku viac pozornosti. Musím uznať že za ten čas čo som tam robil som spoznal aj dobrých ale aj zlých zákazníkov. Najlepšie sa mi spomína na tých, ktorí pochopili moju situáciu najlepšie a vedeli kde je Slovensko a že hlavné mesto je Bratislava. Ako babka ktorej som natáčal vlasy mi dokonca povedala že bola na výlete ešte v Československu, tá alebo bola stará jak republika. Zabudla v kaderníctve svoj ruksák a aj to kde nechala svojho muža.
Na konci toho onoho týždňa kedy som makal za dvoch mi Aiden prihodil. Keďže je asi trochu slabšej povahy ako jeho otec som ho donútil aby prihodil viac. Čo sa aj podarilo. To bol v tej dobe môj asi najväčší životný triumpf aký sa mi kedy podaril. Len škoda že to trvalo tak krátko. Časom ma to tam aj začínalo baviť ale pre tú almužmu ktorú mi dával som si samozrejme musel hľadať iné zamestnanie. A v tom prišla vhod Mária z Martina. Zamestnaná v Tescu s malým dievčatkom na krku ako slobodná mamička, ktorá pozná všetky benefitné systémy lepšie ako samotná Alžbetka. Tak sa vyplnil test kde som mal správne odpovede. Aby bola istota že ma zoberú na sto percent. A aj zobrali hoc sa mi ozvali po troch týždňoch v dobe kedy som myslel že budem jesť už len prach a rozmýšľal som na tým že s akou holou riťou sa vrátim domov. Aby som nikoho neukrátil o detail. V tej dobe som si začal s Anglánom. Jakub bol už v tej dobe doma pri mamičke. Neviem ako moja konfesia vyznie. Nie nebol som na ľahko ani som sa nenechával vydržiavať. Skôr to tak prišlo. Anglán sa volal Shaun bol nedávno po rozchode, nezamestnaný a dobre zabezpečený. Čiže mal kopec času. A ja od prvého stretnutia s ním som ho bral ako kamoša. Proste neviem parťáka len sa to zvrtlo. Až tak rýchlo a silno že potom bolo už trochu neskoro. S ním som prežíval prvé UK “zábavy“. Užíval som si atmosféru toho všetkého navôkol, a asi som si pri tom blbec neuvedomoval že sa do mňa zamiloval. Preto som si povedal že ja určite nebudem nikoho nútiť aby pri mne ostal aj keď vidím a cítim že nie som žiadaný. Tak ako som s ním bol ten mesiac a niečo. Dokonca nie som extra fanúšik Madonny a ani neviem či sa za to mám alebo nemám hanbiť, ani neviem prečo to tu zdieľam. Ale beriem to ako celok a ako celok to musí byť. Presne deň pred mojimi narodeninami ma v Hide parku prekvapil s lístkami na Madonnu. Že jej jej. To muselo byť drahé, moja kalkulatívna myseľ si hneď pomyslela len to že ako by sa mi tie peniaze za lístky šikli skôr v peňaženke. Človek proste rozmýšľa trochu ináč keď je v tiesni. Sranda bolo aj to že koncertovať musela Madonna trochu tichšie keďže z miestnych hotelov boli sťažnosti na hluk. Asi preto ukončila koncert takto :“ Thank you fukin very much England“ . Anglicko je proste v niektorých oblastiach suché.

Tak ako je Anglicko samo o sebe suché tak aj angláni, len možno tým akým životom žijú a ako sa správajú v situáciách a ako sa správajú k ľuďom okolo seba. Tak to ich správanie je úplne iné chvíľami pre nás slovákov nepochopiteľné.

-Pišem to všetko z hlavy a občas niečo vypadne a niečo si domyslím rád píšem slovom rozprávača, keďže na priamu reč a iné tie srandy som dosť lenivý.

S Shounom som sa po pár mesiacoch rozišiel. Úplne, chcel so mnou ostať kamarát, ale kamárati spolu nespia v jednej posteli nevedel to akosi pochopiť. Tak som ho musel odpísať úplne. Trápilo ma to o to viac lebo som ho nechal po tom všetkom čo pre mňa urobil. Len jedna vec bola aj to že ja som ho o to ani nežiadal. Proste on bol jeden z tých ľudí ktorí by sa aj rozdali len preto aby videli toho druhého šťastného. Takých ľudí stretávam v živote čoraz viac. V sebe som našiel časom niečo podobné. Keď človek miluje alebo aspoň má rád a záleží mu na tom druhom dá mu aj viac ako by mal, a pri tom si ani neuvedomuje to že vlasne stráca. Lebo nie každý si zaslúži to čo dostáva...

Ako som začal robiť v Tescu aj zároveň v kaderníctve nemal som skoro vôbec žiadny čas a takýto vzťah ma viac ničil ako mi niečo dával. Tak to v tej chvíli bolo dobre pre nás oboch, hoc on to videl ináč...

- Píšem ten istý príbeh len nanovo a dodávam viacero detailov

Súčasnosť:

All of this stories are from my diary :

Today I met Italian guy and I already forgotten his name... that happened after I met Loucas-----yep not a cunt just a bit on the line
-sorry for the grammar...

So I brought this Diary at the poundshop. And as I say fuck it it will be extra ordinary for me! I'm drunk at the moment and I'm trying to write everything down, but it's just not easy coz so many things happened recently...

To describe whole situation: I usually get to the fucked up situations. When got back to the UK first guy I met here in Stoke was Loucas. And his name is the same as mine in Slovakian!!! How fukin awesome is that?
He is nice looking guy the same age as I am he has a beautiful skin tone. I don't really know from witch country are his parents from or what ever he is just so gorgeous!!!
It was on saturday when I have nothing else to do or to go he what's up me if I want to go out with him. To some uni party or what ever I didn't really cared at that moment all what I cared was that I'm going to be waaaasteeeed yaah after all of that bullsit at work and all what I came trough with my ex I just wanted to go out with this nice guy. Oh gosh I sound like a some teenage girl.
So before we went to the uni party we bought some booze at the Off licence and I met his friend Natalie. She's lesbian and her parents are czech but she only speak english. So than we went to the uni party I met with some fun like girls most of them were fat and one crazy bitch who looked like Nicky Minaz, she said that it's a pitty that I'm gay coz I'm so good lookin.
So we get a bit drunk, called for a taxi and we were on our way to some gay clubbing!!! We had a couple of drinks and dance along, just havin fun. After I got bit more drunk I asked him : Can I kiss you? (or maybe I said "may I)
And his reaction was pretty neat. He turn around and as we were standing there smoking in a smoking area of that club, and he just said: Did u heard it? He just asked me if he can kiss me. How polite is that?
And so I kissed him, and it was nice and so lovely from a guy like he is....

Denník

2 0 0 0 0

Komentuj

Minulosť /súčastnosť: All of this stories are from my diary

14 komentov k blogu

Horúce!