Schizofrenik
15. 9.sept. 2010 17:37
Ďalšie jeho blogy »
Vždy sa niečo pekné musí začať, aby to potom mohlo ohavne skončiť
Ach! Mohol by si konečne prestať komoliť tie texty?
Čo? veď si sa na tom smial naposledy.
Ale to bolo pred rokom a od tej doby ubehlo už vyše 12 mesiacov a počúvať to dookola ma už fakt nebaví!
Počkaj volá mi mama.
No? Čo robíš?
Nič.
Kedy prídeš?
Neviem.
Dlho som ťa nevidela!
Mami teraz nemôžem čau.
Tak kde sme to skončili?
Snažil som sa ťa zobudiť.
Aha, to len ty či aj ja mám chuť?
Načo?
No načo asi?
Na vajcia na polomäkko?
Ty proste musíš byť za každú cenu vtipný.
Veď ma už poznáš.
Skákam zo vzťahu do vzťahu. Viac menej sa hľadám, ani sám neviem či mi vyhovuje vzťah viac s ženskou alebo s mužom či pekným mladým a hlúpym. Či kozatou a krásnou od-farbenou.
Sám neviem možno som teplý jak pápežové žezlo ale to neriešim. Teraz je to môj napoly vytočený Radko. To meno mu sadlo ako dobre vypasované tangá. Stále sa snaží byť veselým a rozveseľuje aj svoje okolie a samozrejme aj mňa. Niekedy by som ho najradšej zaškrtil. Hlavne keď v nevhodnej chvíli vypustí nejakú blbosť. Ale je môj a proste ho milujem....
Bolo ôsmeho mája alebo to bolo už v marci keď sme sa po prvé stretli? Ja už ani sám neviem. Viem že som bol natoľko zúfalý že som bol schopný skočiť po každom jednom a jednej. To už len pre moju sexuálnu neukojenosť a samotu ktorá ma v poslednej dobe prenasledovala. Len či to bolo to najlepšie rozhodnutie. Keďže cesta k Radkovi bola dlhá a nevyspytateľná. Pred ním ma čakal vzťah pri ktorom som sa naučil veľa. A hlavne to aby som sa hneď nehodil kolo krku prvému ktorý na mňa hodí očkom a povie mi že som pekný.
Kapitola prvá: Stretnutie
Na strednú som chodil asi hodinu cesty od môjho domova. Tak som prespával na intráku. Ten stereotyp ma v poslednej dobe utápal natoľko že som s nebol schopný naučiť ani tie najprimitívnejšie veci. Len cez víkendy som doma vypínal a doslova schol na zoznamke. Až kým som neuvidel jeho správu. Zdal sa mi taký milý zlatý a krásny. Už vtedy podľa jeho dosť pochabej gramatiky som si bol istý že nie je moc bystrý. Ale aj tak som nevsádzal hneď na inteligenciu. Lebo proste moje vedomie mi hovorilo že do toho mám ísť.
Čauko, tak čo hľadáš?
Tak chalana na všetko predsa. Alebo to čo príde. (moja častá otrepaná odpoveď)
Máš niekoho?
Tak nie, ináč by som tu asi nebol.
Nechceš sa stretnúť? Na vypisovačky moc niesom
Tak veď prečo nie, môžeme sa vidieť v buzinci. Príde aj kamoš nevadí?
Tak nie rád spoznám ešte niekoho novéh
Pravdu povediac do gay barov som chodieval len pre jeden jediný dôvod. Bolo to asi jediné miesto kde som sa s mojím chalanom mohol správať ako som chcel. Normálne v heteráckom podniku som sa bál už čo i len kolenom šuchnúť o Radka. Ale tam sme si mohli prejaviť všetko. Tak zas nie všetko hoc darkroomi su skoro všade.
Stojím pri fontáne kde si?
Ja už som tu za 5 minúť.
A už som videl ako vykračoval. Biela vetrovka akurát tak po pás. Musím poznamenať že to bola vetrovka toho lesklého materiálu. Vraj je to moderné a nosí sa to ale mne sa to nepáčilo. Roztrhané džínsy. A obuté mal špicaté topánky. Tak dobre, možno nemá vkus alebo chce byť trendy. Ale to nemusí hneď znamenať že si nebudeme rozumieť. Ale mýlil som sa. Ach dobrý bože ako som sa ja mýlil.
Čau. Tak ja som Daniel, ale volaj ma Dano.
Podal som mu ruku, pri čom som sa mu pozeral do jeho veľkých tmavých hnedých očí. Mal pekné obočie a taký zvláštny výraz tváre. Ktorý ako keby vyžaroval istú dávku sexappealu. Niečím ma priťahoval hoc mi nebol zo začiatku moc sympatický.
Ahoj, Ja sa volám Erik. To je ale hnusné počasie čo? Už som aj trochu zmokol.
Pri tejto poznámke som sa naňho usmial a okom mu naznačil aby sme už šli dnu.
Toľko čo som vošiel do baru som si zas buchol hlavu o znížený múr. Hoc pri mojej výške si odieram hlavu skoro permanentne. Ale tento krát som sa pred ním cítil dosť trápne hoc za iných okolností by som sa na tom smial aj ja. Ale aspoň niečo ho pre začiatok rozosmialo a ja som si už radšej väčší pozor. Aspoň som mal tú česť spoznať jeho smiech a biele zuby ktoré na mňa vyceril. Jediné čo ma na ňom už od začiatku odstrašovalo boli jeho mierne kúty a viac menej dosť riedke vlasy. Ale musel som uznať že to vedel zamaskovať natoľko, že ten účes vyzeral na jeho hlave viac menej sexi(Tak dobre len som si to namýšľal, nebolo to sexi). Sadli sme si ďalej od baru, mali sme tak trochu súkromie....
V tom si k nám prisadol jeho kamoš. (dosť prihriatý kamoš)
Ahoj ja som Andrej! /zdvihol som sa aby som mu podal ruku/
Teší ma ja som Lukáš.
Bol to chalan nie moc pekný ani zas nie moc škaredý, tak ako aj nie tučný ale zas ani nie chudý. Proste niekto pri kom Dano vynikal, keďže nebol tiež ani ten najkrajší ale pri Andrejovi vyzeral viac menej ako hviezda. Stále okolo nás poskakoval, chychotal sa hovoril nejaké blúdne veci ktoré ma samozrejme nezaujímali. Ten človek ma dosť iritoval ale ja som sa snažil tváriť milo a priateľsky. Keďže ak si človek niekoho chce získať, musí si získať aj jeho priateľov. Tak som si len proste kusol do jazyka a snažil sa udržiavať v celku duchaplnú diskusiu.
Andrej: Ach božeee..jaký som ja chorý, už tretí deň beriem antibiotiká a nejako to nezaberá!!!
Dano: Ani sa nečudujem!! Keďže stále niekam poletuješ a obletuješ! Už si hovoril s Milanom? Vraj si zas niekoho našiel. Niekto sa pri ňom zas bude musieť riadne buchnúť po peňaženke. (pri čom sa trochu priblblo a nemiestne usmial)
Andrej: Tak videl som ho a musím uznať že je to už iná liga.
To myslíš ako?
Tak ten je nie len že aj prachatý, ale aj pekný!
Ten kokot! To nie je možné? On má väčšie šťastie ako ja!
Tak pri tejto poslednej vete som si spomenul akurát tak na to, že v peňaženke mám blbých 5€ a bývam na najlacnejšom intráku v meste. Ešte stále ma živia rodičia a počítam každé euro. Nejako sa ma to dotklo. Ale dosť nemiestne som sa na tom zasmial. Buď bol tak blbý alebo mu akosi nedošla situácia v akej som sa ocitol. Bolo to rande? Alebo len také stretnutie? Ja beriem všetko dosť vážne a jeho konanie sa mi akosi nepáčilo. Bože načo som sa s ním vlastne chcel stretnúť?
Tak Erik čo tu tak ticho sedíš veď povedz niečo!
/Och, keby ti niekto strelil guľku do hlavy a potom aj do kolena či dokonca do rozkroku tiež by si nebol schopný slova. Asi som bol moc ovplyvnený intelektuálnym vplyvom mojích kamošiek ktorých debatné diskusie majú o niečo vyššiu úroveň. Nie som trochu namyslený? Ako to že on je na výške a ja si ešte len robím maturu??? Tak ponížene som sa necítil dlho, hoc na tú Techniku berú každého./
Ale tak sa nemám ako zapojiť do diskusie.
Dano sa na mňa iba priblblo zapozeral a pousmial sa. To mi zas niečo trčí z nosa? Urobil sa mi nový jebák alebo čo?
Tak sa dal radšej do reči s Andrejom a mňa akosi ignorovali. To je čo za typ rande kde sa človek cíti ako tretie koleso od voza? To nebolo absolútne fér že ja som tam nemal nikoho známeho a on hej. Ako sa v takomto rozpoložení mám baviť s niekým koho ešte ani poriadne nepoznám keď on sa venuje niekomu inému? Ja nie som nejaký diskusný rival predsa.
Dano: Som bol dneska tak nadržaný že som sa musel tri krát spraviť!
A: To ja som sa seba už týždeň nesiahol. Asi sa cítim zamilovane alebo čo.
Nemyslíš náhodou na Igora? Veď vieš že ťa podjebal?
A: Ja víeeem ale vieš. Sa mi včera ozval.
Len aby si potom zas nedepkoval, keď ťa nechá...
/Potom som sa dozvedel že Igor s Andrejom chodíl nejaký ten mesiac. Andrej ho chcel vyskúšať, keďže sa mu zdalo že mu zahýba, tak povedal Danovi aby ho zbalil. Po pár správach na chate ho pozval k sebe domov kde sa spolu vyspali. Prišlo mi to dosť vrcholne choré. Aby najlepší kamoš vyskúšal priateľa svojho kamoša. Uf../
Po polhodine kecania o spoločných záujmov. Počasí, o politike nie keďže mu to bolo neznáme ma už tlačil čas. Keďže mi šiel len jeden bus. Prišiel k nám zas Andrej lebo furt odbehoval a začal vykrikovať obozkajte sa!!!Nooo!! Iba som sa pozrel na Dana zaškeril som sa a nechal som to tak. Predsa nebudem jednať na povel nejakej vytočenej herečky. Hoc prešlo päť minút, nejako sa ku mne priblížil viac ja som sa ho dotkol a naše pery sa stretli v sekunde....
Ešte ma odprevadil na stanicu. Pri odchode som mu povedal že sa mu ozvem. Vtedy som bol hlúpo šťastný z toho že som si konečne niekoho našiel. Ale aj trochu zmätený z toho že som nevedela ako to so mnou vlastne myslí. Ale furt to bolo lepšie stretko ako keby sme sa mali spolu hneď vyspať.
Neviem či sa mi budem chcieť pokračovať....
Blog
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Protiuder22: Oheň
- 4 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 5 Hovado: Opäť som späť
- 6 Mixelle: Agáta
- 7 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 8 Hovado: Spomienky
- 9 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 10 Hovado: Psychoterapia
- BIRDZ
- Schizofrenik
- Blog
- Vždy sa niečo pekné musí začať, aby to potom mohlo ohavne skončiť