Zomrel som tak rýchlo že som ani necítil žiadnu bolesť

Všetko je hmlisté človek ani nevie kde čo a ako a už je mŕtvy. Šiel som po ulici na druhej strane som zazrel kolegyňu z roboty, ako som tak prechádzal na druhú stranu nevšimol som si auto ktoré sa rútilo rýchlejšie ako malo. Cítil som len prudkejší náraz a potom na chvíľu úplnú ničotu.
Po pravde ani neviem či som sa pod to auto hodil, ani neviem či to bolo úmyselne alebo nie....
Horšie bolo to čo nasledovalo potom. Nevidel som žiadny tunel, ani svetlo. Proste len silný náraz, a potom som sa zrazu ocitol v prítomnosti mojich známych, priateľov rodiny, môjho partnera. Videl som ich dokonca som ich aj mohol cítiť. Len horšie bolo to, že pre nich som bol iba vzduch. Ako keby som už vôbec na tomto svete neexistoval, bol som zatratený do ničoty. Nevedel som sa dostať nikam. Ocitol som sa v stredovom mylníku medzi týmto svetom a tým druhým a nevedel som sa pohnúť. Iba sa prizerať a trpieť,že som zatratený. Že vidím ako si všetci nažívajú a ja nezmôžem nič, iba sa tak prizerať a pomaly sa vytrácať. Byť ako taká ničota v ničote v ťažkom melancholickom stave. Blúdiac svetmi bez povšimnutia. Bez možnosti vytratiť sa úplne. Blúdiť a trpieť.....
Moje sny vedia občas dosť často poškodiť realitu a narušiť moje triezve vnímanie. Moje podvedomie je občas iné ako ja, rozmýšľa nad vecami ktoré ja neberiem vážne. Ako to čo vlastne nastane po smrti. Keď náš život proste vyhasne, a toto bola asi moja najstrašnejšia skúsenosť...

 Blog

5 0 0 0 1

Komentuj

2 komenty k blogu