UPOZORNENIE: Tento blog obsahuje veľmi silné citové vyznania. Čítanie na vlastné riziko!
Skoro presne pred piatimi rokmi som si tu naposledy vylieval srdiečko, kde som písal, ako sa vyrovnávam s veľmi dávnym rozchodom. Mám skvelé správy: pacient sa vyliečil! Ale o tomto tento blog nie je…Teraz mám 30 rokov, a cítim sa znova na 18, prečo? Pre toto:
Pred viac ako desiatimi rokmi, keď som ešte ani nemal 20, stretol som anjela. Doslova. Bola to jedna úžasná, inteligentná, pôvabná osôbka, ktorá ma dokonale očarila. Poznáte to… klasická reakcia strelnej rany amorovej zbrane. Priamo do srdca. Bolo to intenzívne a krásne. Ako v rozprávke. Rozprávka mala viac kapitol, ale ako v každej rozprávke, bolo tam jedno ale. To ale bolo veľké ALE. Princovia totižto boli dvaja. Môj anjel to nemal ľahké, a skončilo to tak, že na konci bol svadobný zvonec, rozprávky bolo koniec. Pre mňa.
Smutné, no zmieril som sa s tým a želal som môjmu anjelikovi veľa šťastia. Veľmi som jej to prial, tešil som sa, že dokázala urobiť takéto vážne rozhodnutie, napriek tomu, že amor nás zasiahol oboch. To je život… ako napísal Vladimír Holan vo svojej básni Nepřátelům: “Být není lehké... Lehká jsou jen hovna…”. Žil som si svoj život ďalej, ona tak isto. Prešlo 10 rokov. Mal som medzi tým zopár vzťahov, intenzívnejšie, aj menej “zaujímavé”. Avšak nikdy netrvali viac, ako pár málo mesiacov. Chvíľku som sa hral na otca, chvíľku som chodil s mladučkou kočkou, nejaký čas som chodil so staršou, alebo naposledy som chodil s kolegyňou. Boli to pekné vzťahy. Naozaj. Ale… nevyšlo to.
V tom mojom poslednom blogu som napísal jednu nešťastnú vetu: “Teraz po rokoch som stále presvedčený, že ak som niekedy niekoho miloval, bolo to práve vtedy a ju (Zuzku, pozn.)”. Ak Vám môžem poradiť, nikdy také veci nepíšte. Je to lož. A ak to práve chcete napísať v nejakom tranze, tak sa radšej vyspite a rýchlo to vymažte. Ako by povedal starý otec: “Čo si sa zbláznil? Ako to ty môžeš vedieť? Si mladý a sprostý.”. A je to tak. Miloval som nielen Zuzku, ale aj môjho anjela. Mohol by som sa zamyslieť, prečo som také niečo napísal. Asi to bude preto, že som dobrák od kosti, a nechcem nikomu ublížiť. Síce som zvolil dosť debilný spôsob, ale vedel som, že ten blog bude čítať aj môj anjelik. A čo napadlo dobráka Miška? Radšej zatĺkať, lebo môj anjelik žil v krásnom manželstve, a nechcel som zbytočne robiť zlobu.
Pomaly sa dostávam k jadru problému, o ktorom toto všetko píšem. Náhoda je ozaj veľmi zvláštna, začala písať svoj príbeh. Ako to už v našej firme chodí, niekedy v apríli 2019 som si naplánoval zobrať svoju vytúženú dovolenku na prelome júla a augusta. Neplánoval som nič veľké, len oddych doma, pri rodičoch v mojom milovanom rodnom meste. Ako sa začalo leto, prišli v práci problémy… okrem dovoleniek s niektorí “dovolili” ísť na neplánovanú PN. A keďže som jediný zastupujúci zamestnanec v Bratislave, ktorý má špeciálne papiere na služobné auto, tak som musel na 2 týždne zastúpiť kolegu. A hádajte - ktoré 2 týždne to boli? Presne! Moje 2 týždne dlho plánovanej dovolenky. Tak som sa doma ocitol až stredom augusta…
Bolo v jeden zaujímavý večer, sedel som práve s kamarátmi. Prišla mi na Facebook žiadosť o priateľstvo. Bol to môj anjelik. “Niečo sa muselo stať…” hneď som si pomyslel. A tak aj bolo. Anjelikove manželstvo sa rozpadá. Nebyť tej náhody, tak by možno tento blog ani nevznikol...
V skratke - stretli sme sa. Má krásne deti. Stará amorová rana sa ozvala. Čriepky amorovho šípu zaznamenali čriepky v anjelovom srdci. Patrili tomu istému šípu. Znova prežívam tie krásne, bláznivé pocity. Som v tom až po uši. Blázon. Viac ako 10 rokov som to také silné nezažil. Už som na to zabudol. Čo to je? Ružové okuliare? Kurva, toto ja už predsa neviem… áno, bol som zmierený, že ak si niekoho nájdem, nebude to možno niekto ideálny. Ľúbiť by som ju ľúbil, ale… nebolo by to také. Mám už predsa 30, z každej strany sa to na mňa valí. Som zúfalý. Potrebujem niekoho. A BUM. Najšialenejšia predstava diablika vo mne ožila… čo ak sa rozídu, a bude ma stále ľúbiť? Čo ak…Ako by ste v mojej situácii reagovali vy?
Anjelik si toho zažil dosť. Nazvime to zlatou klietkou, hoci ani ten prívlastok “zlatá” nie je vôbec na mieste. Napriek tomu je to stále ona. Úžasná, inteligentná, pôvabná osôbka, ktorá ma dokonale očarila. A, ako čerešnička na torte, je z nej prekrásna žena, postava modelky. A to nepreháňam, keď toto píšem, som dokonale triezvy. Jej rany však sú vo vnútri. Srdiečko má dolámané na milión malých častí. Potrebuje poskladať. Možno mi pani náhoda chcela niečo povedať, keď som presne v tom istom čase ako sa mi môj anjelik znova ozval, kúpil a poskladal svoje prvé veľké puzzle v živote.
Konečne, po rokoch, môže zo svojej klietky trochu pootvoriť dvierka, rozprestrieť svoje anjelské krídla a nadýchnuť sa slobody. Robiť veci, ktoré nemohla… Dvierka sú však stále otvorené iba trošku, lebo sa musí starať aj o svoje deti. No nič to nemení na tom, že sa jej rozviazali krídla a cíti sa voľnejšia. Avšak, po tom čo prežila, nechce sa už nijako viazať. Je mi z tohto rozhodnutia trochu do plaču. O to je mi ťažšie, že svojho milovaného anjelika dokážem pochopiť. Jej rozhodnutie je úplne prirodzené a normálne. Nevadí mi, že skúša a hľadá nové veci. Vždy sa mi predsa páčilo, že anjelikovi miestami vytŕčali aj malé rožky…
Je zlé sa uchádzať o priazeň stále vydatej ženy, ktorá sa stará o pár detí? Je to zlé, že ju stále ľúbim? Sám som zo seba prekvapený, ako pokojne a pohotovo som prijal myšlienku, že by som pokojne utvoril so svojim anjelikom a jej deťmi jednu domácnosť. Že by som jej pomohol niesť ten kríž. Možno by som mohol dostať v budúcnosti druhú šancu? Aj druhé husle raz môžu byť prvé.
Ale vráťme sa do reality. Sme od seba vzdialení 500 km. Podarí sa mi vybaviť v rozumnom čase v práci preloženie? Predsa už pár rokov o tom snivam. Nepopálim sa? Už teraz som v tom poriadne namočený. Ale milý čitateľ, žiadam ťa o zhovievavosť, pochopenie a odpustenie. Zažívam predsa to krásne pobláznenie… Vraví sa, že každý má v živote právo urobiť niečo hlúpe. Ale prečo to znova neskúsiť? Niekedy musíme urobiť v živote majestátne hlúposti, aby sme to svoje šťastie našli. Len si to šťastie treba správne chytiť. Ako sa chytajú anjeli?
Vyznanie
Komentuj
3 komenty k blogu
1
majmarad
3. 9.sept. 2019 20:51
Určite to skús
2
Hľadaj si šťastie v Bohu a partnerský vzťah ber len niečo ako bonus. Sám som si týmto podobným príkladom prechádzal.
3
kámo, co to splietas, preber sa preboha, lebo trepes sracky. zenska sa ti ozve len ako zalohe po tom, co jej nevysiel vztah, berie ta doslova ako svoj naslapny kamen a ty si ochotny sa hned zbalit, prestahovat, zmenit pracu a este sa aj stat otcom nejakym dvom pankhartom, co ani nie sú tvoji? kde mas nejaku sebauctu? ona pre teba co spravi? co kedy pre teba vbc spravila? axa k nej aj vratis, aj tak ta po case zas vymeni za ineho, uvidis
Napíš svoj komentár