Prvky amerického patriotizmu vo filme Armageddon (1998)

Patriotizmus je dosť rozšírená choroba filmov americkej produkcie. Tento prvok neobišiel ani film Armageddon, z režisérskej stoličky Michaela Baya.

Je zaujímavé, ako Američania nakrúcajú apokalyptické katastrofické filmy. Vždy keď hrozí zánik sveta, tak ho musia vyriešiť hlavy z NASA, prípadne americký prezident (Deň nezávislosti, 1996), najlepšie je, ak je to nejaký rádový americký občan, ktorý nemá nič spoločné s vládou, čo je prípad aj tohto filmu. Samozrejme by to nebol pravý americký katastrofický film, keby človek, ktorý zachráni celý svet, na konci nezomrie. Veď to je hlavný bod patriotizmu – za Boha a za národ (a prezidenta). Tiež je tu fakt, že skoro každý americký film, v rátane tohto, spláca svoj dlh voči otrokárstvu tým, že sa v každom filme musí vyskytnúť jeden pozitívny černoch.

Už samotný začiatok filmu nás o tom presviedča, v momente, keď začínajú dopadať kusy meteoritu na územie USA, ako náhodou práve do jedného z najväčších miest, do New Yorku. Ako keby neexistovalo iné miesto na svete... Táto scéna zobrazuje americkú nezávislosť, voľnosť amerického občana, obyvateľa veľkomesta, napr. predavača harabúrd priamo na ulici. Mimochodom, je tam aj jasná narážka na remake filmu Godzilla, ktorý vyšiel do kín v tom istom roku, ako Armageddon.

V scéne na ropnej plošine opäť vidno nezávislosť Američanov, a ich pasívny postoj k prírode: atakovanie golfovými loptičkami na loď Greenpeace. Na plošine pracujú samozrejme samí mocní chlapi, jeden z nich, ako sa neskôr dozvedáme, veľmi inteligentný, ale nie práve normálny, doktorand z chémie. Čínska návšteva len dokazuje americkú arogantnosť. Režisér ich vykreslil ako naivných a vždy usmievavých šikmookých chlapíkov.

V časti filmu, kde zverbujú ťažobných robotníkov, sa autor vysmieva armáde (scéna s nepodareným vrtákom, podľa Harryho patentu). Čo je jednoduchšie? Vytrénovať kozmonautov (pardon. astronautov) na robotníkov, alebo vytrénovať robotníkov na astronautov? Režisér to vo filme detinsky zdôvodnil tým, že hlavný hrdina Harry Stamper (Bruce Willis) je síce sakra skúsený, ale aj tak mu to nestačí. Veď ako by mohol vŕtať nejaký astronaut, keď to môže urobiť odborník z fachu...

Napodiv, človek americký (Homo americanus) je veľmi rýchlo adaptabilný, a aj obyčajný robotník dokáže zvládnuť za pár krátkych dní celý astronautický výcvik. Vôbec nevadí, že americký robotník nie je mentálne, ani fyzicky OK...

Nasleduje ďalšia obľúbená scéna: príhovor US prezidenta. Úprimne, keď vidím takéto klišé vo filme, je mi zle... ale vrátim sa k téme. Kedy sme my, čistokrvný Slováci, naposledy pozerali/počúvali príhovor amerického prezidenta v televízii, alebo v rádiu? Tak prečo práve vo filme Armageddon pozerajú po celom svete? Dokonca aj Turci! Francúzi! A ak ho počúvajú Američania, tak to musí byť za prítomnosti americkej zástavy, bárs by bola za oknom.

Vo vesmíre sa zasa vysmievajú z Rusov. Prečo mali tvorcovia filmu dojem, že stanica MIR vyzerala ako úzke kanalizačné potrubie, s kopou rúrok, pary a elektrického vedenia? Navyše, prečo by mal byť ruský kozmonaut šialený, navyše stále opitý (aspoň podľa dojmu)? Ale samozrejme, opäť Američania zachránia situáciu a úspešne ujdú skôr (max 0,5 sekundy), ako stanica vybuchne. Ešte som zabudol dodať, že v roku 1998 sa asi nedostala zvesť o tom, že spadla železná opona, inak si neviem vysvetliť, prečo je ruský kozmonaut označený tričkom CCCP, na hlave má baranicu s červenou hviezdou a na riadiacom pulte mu visí červená sovietska zástava.

Ďalší dej filmu len potvrdzuje veľkosť amerického hrdinu. Po havárii jedného z raketoplánov sú samozrejme mŕtvi, ale zopár ľudí posádky sa zázračne zachráni.
Páči sa mi, že režisér má zmysel pre humor, a nezabúda ani na iné filmy z histórie kinematografie. Mám na mysli scénu, keď jeden z posádky sedí na atómovej hlavici (napodobenina z filmu Dr. Divnoláska, alebo ako som sa naučil nerobiť si starosti a mať rád bombu, 1964).

Po menších, či väčších prekážkach, ktoré boli zdanlivo nevyriešiteľné, zachránené „náhodným“ prežitím členov druhej posádky je splnenie cieľa na dosah. A tu sa prejavuje najväčšie klišé, ktoré asi „nikto“ nečakal: bombu musia odpáliť ručne, a samozrejme ju musí odpáliť sám Harry (Bruce Willis), napriek tomu, že los padol na jeho kolegu, ktorý mu „obrába“ dcéru (pardon. jeho budúceho zaťa).

Zvyšok sveta oslavuje, aj Arabi sa modlia. Celý svet zachránil americký (!!!) robotník. Hurá.

 Blog

13 0 0 0 0

Komentuj

31 komentov k blogu