Uvedomili ste si niekedy, aký je svet malý? O to viac, aká je malá naša malá veľká krajina? Ja sa o tomto fakte sa presviedčam neustále. Pred chvíľou som sa vrátil z Celonárodnej divadelnej dielne v Levoči, kde som sa rozhodol prekvapiť kamoša svojím nečakaným príchodom na posledný deň tejto krásnej a veľmi bláznivej udalosti. Pobudol som na nej iba jeden deň, kde som sa privítal s kamarátmi a zoznámil som sa s novými ľuďmi okolo divadla. Za zmienku stojí hádam Jožko Krasula, prípadne Števo Capko. Na to, že som sa tam jednoducho objavil, dostalo sa mi vrelého privítania, žiadne možno očakávané blbé otázky typu: „Ty tu čo chceš? Toto je len pre účastníkov...“, alebo „A ty si kto? Padaj odtiaľto...“. Jednoducho ľudia okolo divadla sú to najlepšie, čo môže byť. Toľká charizma na jednom mieste je niekedy dosť nebezpečná... Za ten krátky čas, čo som sa pokrútil okolo týchto ľudí, som mal pocit, akoby sa mi vznášala hlava, a možno celý som sa, niekde v oblakoch... Bol to sen? Možno.
A aby som sa dostal k myšlienke, o ktorej som začínal... svet je gombička. Prečo? Lebo to tak je. Európa je malá. Slovensko je malé. Divadelný svet je miniatúrny, ale divadelný mládežnícky svet je skutočné špendlíková hlavička, ak nie hrot špendlíkového ostria. Je to normálne, aby som sa pri rozhovore s novým kamošom len tak spýtal popri reči: „Nepoznáš náhodou istú Z.K.?“ , a on mi suverénne odpovedal: „S Z.K.? Jasné! Založil som si s ňou firmu!“. Keď som toto počul, skoro ma porazilo. Človek ráta, že by o tejto osobe mohol niečo aspoň počuť, a on, ľaľa ho, má s ňou firmu... A takéto podobné veci sa mi dejú stále...
veru je gombička.... niekedy žasnem nas tým,kto koho všetkeho pozná.... ved aj u nás vo firme... mám pocit akoby každý poznal každeho, stačí sa o nom zmieniť.... hold Košice su malé.... Ale k blogu....milo napísaný....
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.