Zmierenie

Čakám na spánok,
tak nech už príde,
ako každé ráno
vždy chcem byť inde.

Stojím pri okne, von prší,
sneh by bol len dar.
Ale veď by malo snežiť,
ešte nieje jar!

Tak si počkám.

Nepredstaviteľné
čo musí človek odčakať,
a nevie na čo, na koho,
či pre koho plakať.

Nie, to je zlá predstava,
aj keď reálna,
kde som to len dal....tu je!
Božia ústava.

Jej názov je zmierenie,
s úmysľom Jeho,
s dažďom
i snehom.

 Báseň

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu