***
Po ceste kracal muz a po boku mal psa rovnako ako on. Zeby mali vsetci strateni putnici psov?
Zastal a sledoval priblizujuceho sa tmaveho muza, obleceneho v zelenych nohaviciach a hnedej koseli s tmavymi,takmer ciernymi rovnymi vlasmi a ocami... Nevedel ci sa mu to len zda,a lebo muzove oci boli... nie,neboli biele. Boli neuveritelne modre. Na muzovej tvari posobili cudne, az by si jeden myslel ze ich niekomu ukradol,tak velmi sa nehodili k celemu jeho zjavu.
"Zdravim,"hrubym hlasom povedal prichadzajuci muz a zahladel sa na Daniela. Ten iba zavrcal a pozeral sa na muzovho psa. "Som Inaki a idem do Severnej zeme. Kto si a kam mieris ty?" pokracoval, neustale sa divajuc na Daniela.
"Moje meno je Lear a toto je Daniel,moj pes,"povedal a ukazal pohladom na zviera stojace pri jeho nohach. "A ciel mojej cesty nepoznam ani ja sam. Ako sa vola tvoj pes?"odpovedal. Inaki sa rozosmial hrubym, ale zato uprimnym smiechom, ktory Leara donutil k usmevu. "Clovece, ved toto nie je pes. Je to vlk. A to co mas ty, tiez asi nebude cistokrvny pes.Len mi nehovor, ze si to nevedel." Pokrutil hlavou a zahladel sa na Daniela.
Naozaj nevyzeral ako pes. Bol velky, az by sa dalo povedat ze obrovsky a vlastne vyzeral dost nebezpecne ked takto stal a vrcal na Inakiho.
Jeho vlk tiez nevyzeral ze by sa mu Lear pacil. Az si vsimol tu podobnost medzi nimi.
Obe zvierata mali hunaty kosuch,spicate usi,dlhe nohy a inteligetne hnede oci.
"No,vlastne som sa nikdy nezamyslal nad tym,cim by Daniel mohol byt.Mal som dost inych starosti." posledne slova povedal uplne potichu.
"Ty sa v zvieratach asi moc nevyznas co? Pretoze toto tu," ukazal prstom na Daniela " je dama. Mal by si jej dat ine meno, pretoze Daniel nie je zrovna zenske. Co takto Danea? Je to velmi podobne." navrhol cudzinec.
Lear na neho len prekvapene pozeral, potomsa vsak usmial a prikyvol.
"Vies co? Pod som mnou, ked ani nevies kam ides. Ved ako na tebe vidim, nikdy si sa nepohol z rodnej dediny, v zivote si nevidel ine zviera ako psa a takmer urcite si nikdy nedrzal v ruke mec.Mam pravdu Lear?"
Ten iba zaryto mlcal a pozeral na cestu pred sebou.
Potom zodvihol zrak a pozrel sa do muzovych prenikavo modrych oci, o ktorych mal pocit, ze sa mu dokazu pozerat az do duse.
"No, ved sa nemusis rozhodnut hned. V kazdom pripade mozeme aspon den stravit spolu, pretoze presne taky cas cesty je vzdialena najblizsia osada. A potom sa rozhodnes kam vlastne chces ist. Beries?"
Nevedel preco, ale tento podivny Lear sa mu pacil. Mal v sebe nieco, co cloveka nutilo sa bat a zaroven mal chut sa smiat z jeho neskusenosti.Stale na seba hladeli. Nakoniec prehovoril muz, ktoremu pri boku stal cierny pes Danea:"Dakujem." Nic viac nepovedal. Preto sa Inaki otocil a vykrocil po ceste. Este sa obzrel na svojho vlka, ktory ihned pochopil jeho pohlad a vydal sa za nim. Danea s Learom chvilu stali, akoby nevedeli co spravit a ci doverovat tomu cudziemu muzovi.
Nakoniec sa vsak Lear rozhodol a spolu so svojou priatelkou sa pustili za Inakim. Za neznamemym svetom a svojou Elysou.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Paci sa mi to, je to zahalene tajomstvom