Prázdno nie je zlé - je prázdne

Zase ma naháňa škola, tak sa pred ňou skrývam na Birdzi. A potom sa skryjem do skrine - veď treba pretriediť a upratať oblečenie. A ked ma aj tam nájde, tak si nájdem ďalšiu skrýšu.

Len som unavená. Nezodpovedná. So zmätkom v hlave a takým divným prázdnom v hrudnom koši, nie zlým ale prázdnym.

Dve oznámenia o svadbe, kopa známych kočíkujúcich svoje ratolesti, zopár známych čakajúcich na vyliahnutie sa ich maličkých šidiel z brušiek mamičiek, poväčšine mojich rovesníčok. Informácia o rozvode kamarátky z ulice. Smrť bývalej kolegynky, kamarátky a čerstvej maminky v jednom. Tomu sa vraví mix... A mne je prázdno. Ale aspoň viem, že tá bakalárka nie je bodom na ktorom stojí a padá môj svet. Že je kopec dôležitejšieho. A ako inak by sa to dalo pripomenúť lepšie ako radikálnou fackou od života?

Ale pripomína mi to, že už nie som malinké decko. A že život nestojí na mieste, kým sa môj zadok uráči rozhýbať a konať. Treba žiť. Kým je čas.

A mám rada svoje prázdno. Nie je zlé. Je prázdne. Čaká na zaplnenie. Možno dobrým zeleným čajom alebo špaldovými wafličkami (moja aktuálna úchylka). Možno objatím alebo pohľadom na zbalený kufor a letenku v ruke. Možno novým začiatkom a strachom z nepoznaného. A možno istotami toho, čo poznám a čo pozná mňa (a napriek tomu ma má rado). Uvidíme. Ale jedno viem, že to prázdno čaká a je pokojné. A aktuálne som pokojná aj ja. Taká pokojná, prázdna a čakajúca pri pohybe vpred.

A nerozhádže ma žiadna zle daná bodka a čiarka v zozname literatúry a ani nejaká tá hrubka v bakalárke - lebo o tom to nie je. Vôbec.

 Blog

5 0 0 0 1

Komentuj

3 komenty k blogu