Schádzajúc vlnu alfa som sa snažila pochopiť strnganie kľäčov. Nevidelo sa mi normálne byť normálny. Ani teraz nie, ani nikdy. Klikot krídel na klávesách vyvolával omamný pocit opilosti. Dobre, možno to bolo pivom, možno láskou a možno len smiechom od srdca. A možno... možno osamelosťou, ktorá sa vkrádala po špičkách do spálne v ktorej povetrím viali len čisté gaťky a vôňa cigaretového dymu. Mala som chuť kráčať a vyť na Mesiac, tak krásne okrúhly a úplný. Tikot hodín, prednášky z genetiky, všetko poukazovalo na tú neúplnosť. Nebaví ma hľadať, ruky oťažievajú a viečka sa vzdávajú. Možno a chcela by som vravia jasné nie o stave mysle. Chladenie sa ozvalo a dalo najavo, že nie som sama. Sú tu písmenká a omamná chuť čistej vody. Svetielko batérie, buchot riadu a tlmená hudba operného metalu. Hukot ustal. A aj naďalej ma symfónia medzerníka a prstov onanujúcich na klávesnici núti nemyslieť a len tĺcť a búchať. A ukladať nezmyselné tvary do viet, ktoré aj tak nenesú žiadne posolstvo. Len vyjadrujú pocity tretieho druhu. Vraj viac ľutovať čo človek nikdy neurobil... napríklad napísať knihu. Nie je to zlý nápad, no nápadu niet a logika vytláča fantáziu a snenie na ostrie bdenia. Na tú krátku chvíľu pred vystúpením z vlaku a nasadením slnečných okuliarov aby sme sa vyhli výsmechu sveta vôkol. Natoľko jasnému, že kole oči. Mucha, smiech, výsmech. Radosť ktorá sa mení na niečo neznesiteľné. Ktorá ukazuje presne to čo chýba. Hoci to neviem nájsť. A neviem či chcem hľadať. Nárt otlačený od úchytky na zásuvke pripomína človečenstvu zraniteľnosť, no aj tvrdohlavosť a ochotu znášať bolesť len ako dôkaz, že na to máme. Chuť nehýbať sa, už nikdy len preniesť myšlienky časopriestorom na papier minulosti aby vystríhal hlasom budúcim pred chybami, ktoré stále konám a neviem sa ich vzdať hoc´ už dávno viem, že ich oľutujem. Samota. Jediné slovo, ktoré dáva zmysel. A pivo, jediné slovo, ktoré zotiera priečelia medzi rozumom, fantáziou a nezmyselnosťou bytia.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.