Čiže PRAVDA.
Hm pre mňa hádam jedna z najdôležitejších vecí na svete, pre iných nepriateľ. Pravda vie byť krutá, ale je to to jediné čím si môžeme byť istí. Ale ťažko je odhadnúť čo pravda je a čo nie, čiže ťažko zistiť, čím si vôbec istí môžeme byť.
S pravdou súvisí dosť vecí, ako dôvera, úprimnosť a odvaha. Veď málo kto má odvahu pozrieť sa pravde do očí.
A pravda a priateľstvo by preto mali podľa mňa úzko súvisieť. Lebo ak nie je úprimnosť a dôvera, nie je žiadne priateľstvo. Priateľ nie je ten, čo ti povie, že máš pekné šaty aj keď sa mu maximálne hnusia a potom ťa za tvojím chrbtom ohovára, ale budete sa čudovať je to ten, kto ti povie úprimne čo si o nich myslí. Nieje to ten, kto sa v dobrých časoch s tebou chodí zabávať a keď je zle tak má zhodou náhod už niečo iné na práci, ale ten kto je pri tebe keď plačeš a pomôže ti.
A teraz by ma slovenčinárky poriadne zdžubali, lebo som riadne odbočila od témy .
Moje myšlienky skáču a jedna vymieňa druhú, kým si stihnem uvedomiť o čom bola, ale týmto blogom chcem vyjadriť potrebu pravdy všade a hlavne medzi blízkymi ľuďmi.
Ak je pravda akokoľvek krutá, nie je nič horšie, ako žiť v neistote alebo klamstve.
Ja som človek, ktorý si neudrží jazyk za zubami, aj keď by trebalo a verte tomu, že niekedy vážne treba. A ak je jedna vec, ktorú neustále omieľam všetkým ľuďom okolo mňa, tak je to moja nenávisť voči klamstvu a moja potreba počuť pravdu, nech je to čokoľvek. Aj keď sa možno nie vždy cítim pri počúvaní pravdy najlepšie, oveľa horšie je zistenie, že mi blízky človek klamal. Táto skotočnosť ma dokáže šokovať vždy a stále rovnako silno, lebo ja tak aký som optimista, tak tak vždy dokážem ľuďom znova veriť. Bez schopnosti veriť by môj život stratil zmysel a veľa ľudí sa mi snaží ten zmysel vážne zobrať.
Ak si človek myslí, že klamstvo mi pomôže, tak sa veľmi mýli. Nikdy by som neverila, že aj človek, ktorého poznám dosť dlho nato aby som ho poznala a verila mu, ma môže až tak veľmi raniť, ako to niektorí dokázali. Nikdy by som neverila, že niektoré veci ma dokážu tak veľmi zmeniť a tak veľmi raniť. Klamstvo môže vyvolať nenávisť no vo mne zanechalo akurát hlbokú bolesť. Keď som smutná, tak plačem. Ten smútok ma potom prejde, duša sa zmieri so skutočnosťou a život ide ďalej. Ale niektoré udalosti sú príliš silné nato, aby sa vyriešili plačom. Aby sa vyplavili z mojej duše plačom. Jednoducho to nejde. Sú tam, v mojej duši prilepené a rozožierajú môj optimizmus, menia ho na iróniu a ťažia moje myšlienky.
Šťastie je prchavé a nekonečne krásne, no utrpenie je naopak nekonečné a občas zatienené zábleskom toho nekonečného šťastia. Raz sa zasa budem usmievať normálne a nie šialene a ironicky. Raz znova niekomu uverím, no dovtedy bude moja duša zmätene balansovať medzi sklamaním a zlosťou.
Pravda. Jednoduchá, no taká ťažká. Bežná no o nič menej dôležitá. A teraz sa znova snažím prehovoriť každému kto ma pozná do duše: jediná vec, ktorou mi môžete najviac ublížiť klamstvo.
A posledná vec, ktorú si neodpustím: Aj mlčaním sa dá klamať. Ak existuje problém, ktorý sa dá riešiť mlčaním, tak o takom som ešte nepočula.
Ukončenie: Len pohľad na hviezdy ma utvdí, že stále žijem tento divný svet, že nie je len o utrpení, lebo inak by nesvietili...
Je to možné?
Komentuj
6 komentov k blogu
1
aenema
2. 5.mája 2009 16:23
...
2
verim, že najdeš svoje šťastie, Ali..
viem, že ano..
ty si to zaslužiš.
viem, že ano..
ty si to zaslužiš.
3
kazdy ma svoje pravdy kolko hlav tolko nazorow ale ta pravdiva pravda je len jedna a ta "oslobozduje"
Napíš svoj komentár