Každý má svojich démonov. Aj ked sa snaží nemyslieť na nich a nepripušťať si ich k telu, pomalicky a bolestivo mu nahlodávaju rozum a svedomie.

Niektorí su slabši a niektorí silnejší. Dokážu nám urboiť v mozgu riadny vietor. Ked sa pozriete do zrkadla vidite odraz vlastného démona vo svojich očiach. Práve v nich je vidieť ako strašne vás už ovláda.

Zo života sa môže stať to najhorucejšie peklo. Žijete lebo musíte a preto lebo nemáte na výber a naivne dúfate že to toho démona s vami prestane baviť a opustí vás. Ale málokedy sa to stane.
Prenasleduje vás a nedovolí vám dýchať.

Začnete sa vytrácať. Opustí vás úsmev. Ak aj dokážete roztiahnuť aspon trosku kutiky úst, je to skôr posmutnelý úškrn ako úsmev. Stane sa z vás slabý neforemný tien.

Aj ja mám svojho démona. Je silný a prenasleduje ma už celé mesiace. Najprv to boli len paranojou spôsobené nočné mory ale teraz To prerástlo omnoho dalej. Čo robiť, ked zistíte že aj tá najnezmyselnejšia paranoja sa zakladá na najčistejšej pravde? Zbavím sa toho niekedy? Myslím že po tomto všetkom už ani nie. Už mi asi ostávaiba zariadiť svojmu démonovy novú obývačku vo svojej hlave....

 Úvaha
Komentuj
 fotka
rom4n133  18. 8. 2008 12:25
5/5 hviezdiciek zaujalo ma to..
 fotka
joelina  18. 8. 2008 12:25
zaradujem medzi moje najoblubenejsie blogy. mna demon este stale neopustil
 fotka
matthewqo  18. 8. 2008 12:50
Ked demon dokaze ovladat teba, potom by to malo byt aj spatne... a tak ako demon moze byt silny, alebo slaby, aj ty mozes byt... zalezi len a len na tebe... ako daleko ho pustis... co tak mu nic nezariadzovat ale skusit s nim najst spolocnu rec... co ak mate vela spolocneho... ved je to predsa tvoj demon... a ktovie ? musi byt stale demon len zly... mozno to tak len vyzera... mozno sa v tom vsetkom nieco skryva... a treba to len odhalit... mozno ti chce nieco povedat a mozno...



Aj ja mam svojho demona ak ho tam mam nazyvat... vidim ho v svojich ociach presne tak ako si to opisala... ( co sa mi mimochodom velmi pacilo )... no neviem... spociatku bol pre mna nepriatel... teraz mi priam pomaha... verim ze aj ty s tym svojim najdes raz tu spolocnu rec... a podzite jeden druheho... Pekny dnik...



PS: Vazne velmi krasny opis a vykreslenie toho co zazivas...
 fotka
matthewqo  18. 8. 2008 12:52
... to spatne malo byt opacne sorry ...
 fotka
galinka  18. 8. 2008 14:01
Takýto démoni sú takou ľudskou súčasťou.

A vieš čo platí na ľudí keď ti robia napriek? Nie hnevať sa na nich, nie bojovať s nimi... ale sa na nich ešte usmiať (Ver že nič nenahnevá viac ako keď ja chcem niekoho z pomsty nahnevať a jeho reakcia je iba úsmev a dobrá nálada )
 fotka
yurian  18. 8. 2008 19:03
da sa povedat, ze mas pravdu. ja som toho svojho uz premohol a stalo ma to hodne sil. a dufam, ze som ho premohol na vzdy. skus zacat tym, ze pred spanim, alebo hocikedy v klude zavri oci a skus si vsugerovat, ze ziadny nieje a ked sa ti nahodou pocas toho zjavi pod tvojimi zatvorenymi vieckami, tak si predstav, ze ho vyhadzujes zo svojho zivota a svojou volou ho dostan prec. pocas toho musis byt ale uvolnena. mne to trvalo niekolko dni, nez som sa ho takto zbavil. a to nieje vymyslene.
 fotka
grietusha  18. 8. 2008 19:38
ťažko sa mi k tomu niečo píše. ale... viem presne, o čom hovoríš, síce ja som ho už porazila. aj keď... sem tam sa ešte objaví, ale snažím sa si to nepriznať. a tým asi klamem len samú seba, že?
 fotka
rischo7  19. 8. 2008 11:30
Konečne blog na túto tému už som si začínal myslieť,že som schyzofrenik. Sú tu. Aj ja bojujem. Nikdy to nevzdávaj,inak nenájdeš pokoj.
Napíš svoj komentár