Prišli pre neho o piatej ráno. Fízli nemilosrdne vtrhli do ich domu a vystrašenej babke iba ukázali povolenie na prehliadku. Okamžite zamierili do jeho izby a začali ju prehladávať . Zo skríň a šuflíkov vyhádzali všetky veci a nechali ich ležať na zemi. Keď stále nenašli to čo hladali začali sa zameriavať na detialy. Nakoniec mu z ruky vytrhli mobil. Tiež som, ho mohol rýchlo dať niekde kde by bol menej nápadný. Otvorili kryt a našli to prečo sem prišli.
Alobal z polkou gramu heroínu... pozreli sa na neho. Poslednú dávku si dal len nedávno, len pred chvíľou prišiel domov, pravdepodobne ho sledovali. Policajt sa tvaril akoby by videl nejakého nepríjemneho červa a nasadil mu putá.....vôbec sa nebránil. Chápal že sa deje niečo čo by sa nemalo, ale bolo mu tak úžasne, že nad tým nevládal uvažovať.
zvyšný policajti v skratke vysvetlili babke čo sa deje a zobrali ich rovno na protidrogové.
Teraz, asi o dve hodiny potom vsetkom už začal mierne vnímať okolité udalosti, no stále mu to pripadalo ako nejaká nedôležitá kulisa alebo akoby sa to jeho vôbec netýkalo. Zobrali mu všetky veci, hodinky, cigarety, dokonca aj vreckovky. Proste úplne všetko, dali mu niečo podobné pyžamu a strčili ho do sivej cely. Oni to síce volali izba....ale bolo jasne že to je to isté ako cela..."pyžamo položil na stôl a ľahol si na tvrdú nepríjemnú postel.
Začali na neho prichádzať dojazdy. Mierne zadriemal ale o chvíľu sa zase zobudil. V cele bolo chladno. Odvtedy ako si to uvedomil, jeho myseľ sa fixovala na túto jedinú vec. Zabalil sa teda do prikrývky, ale tá mu nijak nepomáhala. Sadol si na posteľ a skrčil sa do klbka...snažil sa zahriať a namýšlať si že mu to pomáha, ale jeho myšlienky sa stále vracali k tomu nenormálnemu chladu....cítil že ak si za chvíľu nedá svoju dávku čoskoro zažije veľmi nepríjemné veci. Sedel stále na posteli a snažil sa vymyslieť niečo čo by mu pomohlo. Začal kričať, aby k sebe niekoho privolal. Onedlho sa mu to aj podarilo. Pribehol zdravotník a falošne starostlivým hlasom sa ho spýtal či niečo potrebuje....
"Áno!"zakričal na neho "Okamžite potrebujem svoju dávku, lebo vám tu skapem! Skapem v tejto poondiatej cele!"
"My si tu už s tebou potom nejak poradíme." odpovedal mu a odišiel.
Sebastian kopol do dverí a opäť si sadol na posteľ. O hodinu aj pár drobných to na neho prišlo. Jeho prvý skutočný absťák. Chlad v cele bol stále väčší a väčší. Začal sa príšerne triasť. Zabalený do prikrývky si objal kolená. V žalúdku začal mať neznesiteľné kŕče. Spadol z postele na zem. Cítil sa akoby mu niekto nožničkami strihal žalúdok. Kričal od bolesti, ale nikto si ho nevšímal. Už mu nebolo zima ale začalo mu byť extrémne teplo. Potil sa po celom tele. Kožu mal od potu úplne mokrú a ľadovú. Mokré mal ešte aj vlasy. Cítil sa ako v zemskom jadre...mal pocit že mu začínajú horieť končatiny...
Toto všetko náhle prestalo a znovu mu bola príšerná zima. Znovu sa zabalil do prikrývky ale okamžite sa to otočilo a bolo mu zase nenormálne teplo. Stále sa krčil na zemi a myslel si že za chvíľu praskne. Bolo to tak neznesiteľné že sa z toho dovracal. Hlava mu išla vybuchnúť. Hučalo mu v ušiach. Stále sa triasol, až kým zrazu nestratil vedomie.....Keď sa o niekoľko hodín neskôr prebral po absťáku nebolo ani stopy a nebol už ani vo svojej cele. Ležal na mäkkej posteli niekde v ošetrovni a stál pri ňom doktor.
"Prajem Vám dobré ráno, pán Riley. Dúfam že ste sa dobre vyspal, čaká vás náročný deň." Sebastian nevládal na túto ironickú poznámku reagovať..................
TO be continued
Vymyslený príbeh
Komentuj
13 komentov k blogu
1
pawlo
10. 2.febuára 2008 14:04
Parada - uz sa tesim na pokracovanie pribehov pana Rileyho - dufam ze sa to bude napinavo rozvijat
3
Fuuu dobreee Ale ak môžem poradiť, tak si svoje výtvory prečítaj ešte raz, kým ich sem dáš, máš tam zopár chybičiek a chýbajúcich mäkčeňov. Vieš ono to trochu ruší pri tom napínavom príbehu
Len tak ďalej
Len tak ďalej
5
Zaujimave Ale nedame mi nerypnut si Myslim, ze zavislost sa lieci postupnym znizovanim davky aspon pri drogach ako heroin a podobne (ruku do ohna za to nedam, takze ak sa mylim sorry)
7
Zaujímavé... Ale tiež si myslím, že sa dávka postupne vysadzuje, nie naraz celá...
8
no ono to zvycajne robia fetaci, ktorých náhle osvieti a chcu prestat. Vtedy si to nahradzaju slabsimi drogami alebo si zmensuju davky ale to proste nemoze fungovať, lebo sice budu onedlho potrebovat slabsiu davku ale potrebovať ju budu. Takto ked si prejdu takymto abstakom(preto sa to nazyvaj detoxikacia) tak sa tie skodlive latky z nich dostanu, sice nie uplne ,uplne sa z nich vyplavia za par mesiacov(Ak si znovu neslahnu) a potom uz ostava ta psychicka zavislost čiže už je len na nich ci si daju znovu..ak nie, maju sancu nadobro sa zbavit drog
9
uau to je uplne dobre napisane chvalim
idem precitat pokracovanie
idem precitat pokracovanie
11
neviem či pekné... slovo pekné sa na takýto príbeh nehodí... pekný je opis romantickej noci... ale nie absťákov pri nedostatku heroinu... je to super napisane... putave... je to fakt šupa... len ma z toho mrazi... ale to ty určite chapeš...
12
napisane dobre, mne ani tie chyby pravopisne nevadily, ale tak vseti vieme ako pisem
no, tak trochu mi to nieco pripomina(toto nieje narazka na nic)
no, tak trochu mi to nieco pripomina(toto nieje narazka na nic)
13
uff... zaujímavý nápad písať o drogách, ale nevedel som že absťáky sú tak silná vec, odkiaľ to vieš?
inak sa mi ten príbeh až tak veľmi nepáči, nezaujal ma, ale imho je dobre napísaný
inak sa mi ten príbeh až tak veľmi nepáči, nezaujal ma, ale imho je dobre napísaný
Napíš svoj komentár