"....prečo ste sa z Írska presťahovali do USA pán Riley? " Z diaľky k nemu dolahla otázka policajtky... Obzeral si šnúrky na topánkach. Veľmi nerád hovoril o udalostiach, ktoré ho s babkou donútili presťahovať sa. Odpovedal trošku vyhýbavo: "Babke sa zdalo vhodné aby som zmenil prostredie. Nechcela aby som mal zlé spomienky."
Zavrel oči pri spomienke na bolestivé udalosti, na ktoré napriek zmene prostredia proste nikdy nemohol zabudnúť. Znovu sa ocitol v koži desať ročného chlapca, stojaceho vo dverách obývačky ich domu a sledujúceho ako nejaký cudzí chlap kruto znásilňuje jeho matku. Videl že pri krku jej drží nôž a v prípade že by čo len pípla by ju okamžite podrezal. Sebastian stál ako prikovaný v absolútnom šoku. Zrazu jeho mama vykríkla a neznámy chlap jej nôž zabodol do krku. Potom ho celý zakrvavený vytiahol a bodol jej ešte raz do hrude. V tom sa otočil a zbadal jej malého syna. So šialeným výrazom v tvári sa postavil a rozbehol sa za ním. Sebastian vtedy precitol a rozbehol sa do svojej izby kde sa zamkol a schoval do šatníka...neodvážil sa ani len nadýchnuť. No nepomohlo mu to, chlap vyrazil dvere a pustil sa do prehladavania izby...Nemal veľa možností kde by dieťa mohlo byť a preto sa takmer okamžite otvorili dvere na šatníku kde ho našiel, chytil za ruku a vytiahol. Surovo ho hodil na postel a so šialeným smiechom bodol aj jeho. Malému sa zatočila hlava a po zmiešaní jeho krvi s ešte teplou matkinou odpadol. Zločinec bol asi presvedčený že je mŕtvy a utiekol skôr ako stihli susedia prebudení plačom dieťaťa a podozrivými tieňmi za oknami ich domu, zavolať políciu. Samozrejme ho nikdy nechytili, nikto nerozumel prečo sa to stalo ani kto to bol. Sanitka prišla dosť skoro na to aby Sebastianovi zachránili život a babka si ho po prepustení z nemocnice vzala k sebe. Sebastian sa ale ešte dlho nevedel spamätať a preto sa presťahovali do USA kde sa pokúsili začať nový život. No Sebastianovi sa tam aj tak nepáčilo. Spolužiaci ho šikanovali kvôli jeho írskemu prízvuku a nechápali prečo nemá rodičov. Keď mal štrnásť, vyhodili ho zo školy kvôli zlému prospechu a tak sa teda rozhodli vrátiť sa do Európy a vybrali si Anglicko.
"Od vašej starej mamy vieme že vaša mama zomrela za veľmi tragických okolností, môžte nám k tomu niečo povedať?"
"Nerád hovorím o tých veciach, tak ak to veľmi neochudobní vaše veľmi dôležité vyšetrovanie, rád by som od tejto témy odišiel." Rozhodol sa hrať sa na zdovrilého. Novinári aj policajtka sa zatvárili trochu kyslo ale pokračovali teda inak. Mal im porozprávať o jeho ceste k heroínu. A tak súhlasil.
"Krátko po príchode sem, som sa zoznámil s Cate. Skvelo som si s ňou rozumel. Naučila ma húliť trávu a hašiš. Objavovali sme tak spolu iný svet. To som ešte nevedel o jej práve sa rozvíjajúcej heroínovej závislosti. Raz sme len tak sedeli zhúlení a filozofovali nad hlúposťami keď som si všimol že na ruke má akési zvláštne fľaky, keď som sa pozrel lepšie videl som že sú to vlastne jazvy. Nevedela ako sa má vyhovoriť a tak povedala pravdu. Šokovalo ma to ale môj vzťah k nej sa nezmenil. Aj mne už zopárkrát ponúkali aby som si dal. Odmietal som, ale lákalo ma to. Nevedel som poriadne ani čo robím keď som si prvýkrát šňupol. Cate sa mi v tom snažila zabrániť, ale nepočúval som ju. Miloval som tie stavy. Boli proste úžasné. A do sveta a do ľudí som videl ešte milión krát lepšie ako s hašišom alebo trávou. Netrvalo dlho a len heroínové výpary mi nestačili. Raz v jedno krásne popoludnie som si len tak sedel a nudil sa. A tak som si šlahol. A poviem vám, to bola šupa! Nikto z vás nikdy nezažil také úžasné eufórie. Vedel som že bez heroínu už proste žiť nemôžem. Bol som závislý na stavoch čo som z neho mal a potreboval som ich stále viac a viac. Bohužiaľ, miesto toho som ich mál stále menej a menej. A tak som si zvyšoval dávky aby som to cítil znovu. Do heráku som vrážal stále viac a viac prachov a babka sa už začala čudovať načo to všetko stále potrebujem. Raz sa mi nepodarilo zohnať dávku a dostal som svoj prvý absťák. Znovu vám môžem povedať žeto bola nenormálna šupa a nikto z vás nikdy nič také nazažije...ale bolo to úplne opačné ako keď som vám to hovoril prvý krát. Boli to príšerné bolesti. A keď to prešlo, sľúbil som si že už nikdy nemôžem dopustiť aby som pri sebe nemal ani úplnú trošičku. Samozrejme sa to nedarilo. Raz sa nám s Cate zase všetko minulo a nevedeli sme nájsť dílera. Keď sme konečne jedného našli, rozklepane som si šlahol a čakal na uvoľnenie...ale žiadne sa nedostavilo. Bol to absolútny shit! Znovu som toho dílera našiel a chytil ho pod krkom. Vytiahol som na neho nôž a začal sa mu vyhrážať. Matne si spomínam na Cate ktorá kričala aby som ho nechal a nerobil si problémy. Ale nepočúval som ju, mal som úplne zatemnený mozog. No zrazu tam niekto pribehol a odsotil ma od neho preč. Bol to Mike. Ja som sa ukludnil ale znenávidel som ho od prvého okamihu. Skamarátil sa totizto s Cate a ja som na neho trochu žiarlil...a aj som mal prečo, ten poondiaty feťák sa ma stále snažil odstaviť. Jeho smrť ma síce šokovala ale skôr potešila ako zarmútila. Za to Robbieho som si obľúbil. Mal to doma vždy ťažké a vždy sa snažil pomôcť niekomu....bol to dobrák. Ale neviem vám o ňom povedať nič viac. Lebo ani nič viac neviem."
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
takzvane vysoko nadpriemerne citanie, len chvala zaznieva