Už som nejaký čas mala celkom v pohode náladu, dokonca som sa aj usmievala a skoro vôbec som sa nerozčulovala....ale bolo mi jasné že sa to čoskoro zmení....a mala som pravdu. V utorok po škole som čakala vonku na zvyšok mojej bandy a zatiaľ som so spolužiačkou počúvala mp3. Keď odišla prisadla si ku mne druhá spolužiačka ktorá tam tiež na niekoho čakala, tak som vypla mp3, zmotala slúchatká a niekam ju položila. Potom sme, ako každý utorok, išli na pivo a potom ešte na jednu lúku. Tam som si uvedomila že moje zlatíčko nemám....prehľadala som si nohavice aj celú tašku ale nikde nebola, vyzerá to tak že som ju nechala na múriku pri škole. Ostávala mi ešte nádej že si ju tam všimla tá spolužiačka s ktorou som sa bavila, ale keď som sa jej na ňu na druhý deň opýtala o ničom nevedela. Teraz musím pretrpieť celé dni v škole bez podpory mojej obľúbenej hudby a aj cestovanie, ktoré bude bez nej pre mňa neznesiteľné.
Viem že to je strašne odveci blog, ale mala som strašnú potrebu to nekam napísať.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
mixelle
7. 10.októbra 2007 11:08
aj ja volám moju mp3 ku milášššik vidíš..aj kvoli takýmto náhodám som si ťa bachla do kolónky obľúbení blogeri
3
ja som si raz myslela ze som stratila moju mp3 a skoro som sa zblaznila....umorne 2hodky hladania......
4
auu nechcela by som... ejdnak preto ze by ma oco zabil bo stala 2000sk a jednak preto ze... no vlastne hudbu mam v compe a na cdku cize z tej strany ze by som nemohla pocuvat az tak nie
Napíš svoj komentár