Na koniec sme sa ale dostali do Edenu a môjmu uz zas vyprazdnenemu žalúdku sme dopriali jedlo...teda resp. mcdonald...ale čo, ked sa nic lepsie nenajde aj mcdonald je dobrý. Najedli sme sa teda, doplnili tektuiny a vybrali sme sa ku bránam cez ktoré nás mali púšťať. Meškali asi 20 minút ale podarilo sa nám chytiť skutočne lukratívny flek. Boli sme len kúsok od pódia tedne za zabranou ktora rozdelovala sektory na státie pri pódiu a státie obyčajné. No tak sme si spokojne sadli na zem a čakali sme. Tesne pred piatou sa rozohrala prva predkapela dáni Mnemic(alebo tak nejako), zvuk bol dost otrasni ale aj keby bol neviem aky dobry tak mne by sa nepacili, ale oproti Machine head, ktorí boli druha predkapela. Na nich ani neviem najst slová, niečo tak otrasne sa malokedy dá počuť, ale čo už, pretrpeli sme. Potom nasledovalo dosť dlhé čakanie kým prestavali pódium pre to najdôležitejšie, ale to napätie stálo za to lebo pri prvých tónoch moricconeho intra sa mi nahnali slzičky šťastia do očí a keď chlapci vybehli na pódium skoro som spadla na zem prvych niekolko pesničiek z playlistu bolo rovnakých ako minulý rok vo Viedni ale prekvapili aj inými songami....napríklad Devil´s dance a ku koncu absolútne nečakané So what. Zaujali ma aj basgitary Roberta, počas koncertu vystriedal asi päť, Kirk mal minimalne štyri gitary a James tiež 4 alebo 5 gitár. Len Lars mal stále len jedny bicie ale musím uznaž že boli prekrásne až som ich chcela ukradnúť mojej Nicy, lebo boli jej obľúbenej farby. Chlapci takisto prekvapili zmenou imageu James sa zbavil talibanskej brady, už ma omnoho kratšiu, Robert je naopak zarastený a Lars sa ostrihal a ma briadku, vyzerá omnoho larsoviskejsie ako minulý rok, to mi pripominal skôr leprechauna.
Musím povedať že koncert bol ale aj omnoho kratší ako minulý rok. No napriek tomu sme si ho užili najviac ako sa dalo....Ukončili to klasicky slávnym Seek and Destroy, rozlúčili sa,Lars nezabudol povedať že o rok sú späť aj s novym albumom ktorý vyjde v septembri, porozhadzovali zopár btnkátok a paličiek a odišli nám. Potom sme sa v tom ťažkom 40 000 dave nejak dostali von a pre mňa sa začalo kruté hladanie záchodu a tekutín.....Bolo to odsť náročné, ale nakoniec sa zúfalo podarilo aj to a pobrali sme sa do Bratislavy....znovu sme sa natlačili do auta a išli sme. Cesta ubehla rýchlo lebo som ju skoro celú prespala a tak som už o tretej ráno bola vo svojej milovanej postielke a zaspávala som s príjemným i keď veľmi bolestivým pocitom.
Denník
Komentuj
10 komentov k blogu
1
ice_stovo
4. 6.júna 2008 22:15
Som rad, ze si si to tak uzila. A snad sa raz na Metallicu dostaneme aj spolu
5
to je super ze bolo super a chela by som ta videt jak sa xichtis pri tych predkapelach
7
kristusat aj som tam chcel ist...no bohuzial sa mi to nejak nepodarilo
Napíš svoj komentár