Sick of the studio 07

V lete sa na turné po Európe vybrala americká rocková legenda Metallica. Ako nasvedčuje názov tohto turné, chlapci si chceli oddýchnuť od tvorby nového albumu a trošku sa prebehnúť po javiskách. Jedna z ich zástavok bola aj Viedeň a preto sme si to s Nicy nemohli nechať ujsť.

Hneď ako sme si kúpili lístky, ovládla nás príšerná netrpezlivosť a nevedeli sme sa dočkať dátumu 5. 7. 2007, kedy sa mala show konať.
Keď sme dorazili do Viedne, zbadali sme prvé húfy v tričkách Metallica. Aj vďaka nim sme ľahko našli štadión Rotundenplatz, kde už v čase nášho príchodu hrala predkapela - nemeckí palgiátori Rammesteinu Oomph!, ktorí nahradili pôvodne plánovaných Bullet for my Valentine. Kým sme si našli miesto, na ktorom sme ostali už po zvyšok koncertu, predkapela dohrala a začali sa prípravy pre hostí večera ktorými boli Heaven and Hell. Na scéne sa objavil obrovský plagát zobrazujúci troch fajčiacich anjelov a onedlho prišli bývali členovia Black Sabath na čele s Ronnie James Diom. Napriek tomu že sme sa už všetci nevedeli dočkať hlavných hviezd, Heaven and Hell zožali obrovský úspech. Ale keď skončili, bolo nielen z našich úst počuť, že tomu chýbal Ozzy Osbourne.

Na pódium opäť vybehli technici a nachystali ho pre tých, na ktorých sme čakali už niekoľko hodín. Približne o 20:45 sa začali ozývať tóny klasického Morriconeho intra The Ecstasy of gold a po nás začali behať zimomriavky. Ozval sa výbuch a na javisku sa zjavili Lars Ulrich, James Hetfield, Kirk Hammett a Robert Trujillo. Svoju show odpálili jednou zo svojich starších vecí - Creeping death, z ktorého sa prehupli do For whom the bell tolls. Potom nasledovalo Ride the lighting a Disposeable heroes. Keď už sme si hovorili, že by mohli trošku spomaliť, odohrali obrovsk hit Wlcome home (Sanitarium). Po Sanitariu nasledovalo ...And Justice for all, z rovnomenného albumu a bol čas na ďalší veľký hit The memory remains. Pauzu medzi týmito dvoma pesničkami využil James, aby vzdal hold svojim hosťom- Heaven and Hell.
PO songu Four horseman si strihol sólo basák Robert Trujillo a z tohoto sóla vzišla ďalšia pesnička, tentokrát s názvom Orion. Nasledujúce číslo Fade to black, venované tragicky zosnulému Cliffovi Burtonovi, vystriedalo Master of puppets, počas ktorého sa nám doslova varila krv v žilách a to isté sa dá povedať aj o Whiplash. Wherever I may roam nás pripravilo na najslávnejší, priam legendárny song Metallici Nothing else matters. Pauzu pesničkám z Čierneho albumu dalo vojnové One, ktorého súčasťou bola aj pyrotechnika a streľba. Slávny Enter sandman predznamenal blížiaci sa koniec koncertu. Po úžasnom Stone cold crazy sa Metallica začala lúčiť. James, Robert a Kirk začali rozhadzovať brnkátka a niektorí šťastlivci získali od Larsa paličky. Kým ostatní "rozhadzovali", James kamsi zmizol, ale o chvíľu sa objavil aj s gitarou v strede javiska. Spustil intro ku Seek and destroy a aj zvyšok kapely sa chopil svojich inštrumentov. Odohrali posledný song večera, porozhadzovali ešte zopár brnkátok a paličiek a definitívne odišli z pódia.
Nás už čakala iba cesta domov a nostalgické spomienky na jeden nádherný večer, počas inak nudných prázdnin.......

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu