Nedávno som sa zobudila a zistila som že môj optimizmus ma už konečne opustil. Naivita ale bohužial stále zostáva pri mne,ale snažím sa ju ignorovať(bohužial sa mi to nedarí).
Na to že aká pokojná som ešte pred pár dňami bola, vrátila sa mi moja výbušnosť, stres a predpoklady na skorý infarkt. A čo je dôvodom tejto mojej ,dá sa povedať, agresie?
No v prvom rade určite moja babka , ktorá na mna začne jačať a nadávať mi v prvých sekundách ako prídem domov a neprestane až pokým znovu neodídem. Jednoznačne za to môžu aj niektorí jedinci v škole (kde by som si rada oddýchla od domu....choré že? oddychovať v škole od domu) ktorí jednoznačne považujú za veľmi vtipné vrieskať po mne a urážať ma. Čo je smutné, tak to je fakt, že tých jedincov resp. hlavne jedného jedinca mám veľmi rada a viem že je to tak aj naopak...ale jednoducho furt po sebe jačíme.
Ja sa týmto ospravedlnujem ludom na ktorích potom možno jačím bezdôvodne ale som momentálne ako sopka. Dalej, čo je veľmi potešujúce ,moja NAJLEPSIA KAMARATKA mi neni schopná odpisat ani pismenko ked jej niečo napíšem. To jednoznacne zvýši sebavedomie.
A štve ma aj to že som už skoro dva mesiace nevidela svoju mamu a ešte minimalne mesiac ju ani neuvidim. A štve ma aj globálne oteplovanie.

P.S. JA viem že sa len zbytočne lutujem, ale mne to pomáha, o chvilu dostanem samovrazedne nalady ,potom vražedné a zase budem mat dobru naladu az do rana. Takže asi tolko.

P.S. 2 -takto nejako vyzerá moje pesimistické ja, ale je vtipnejšie väčšinou.

P.S. 3 Nepíšte mi že toto neni poriadny blog lebo to viem aj sama....a mne sa okrem toho páči...ked sa niekomu nepáči nech ho nečíta.

 Blog
Komentuj
 fotka
transplantovana  11. 9. 2007 21:03
to je ta maniodepresia... stci dobre pozname
Napíš svoj komentár