Viva le Rock!

Môj Valentine´s day som prežila na tom najúžasnejšom mieste na akom som mohla- na koncerte. S Ali sme sa už niekoľko týždňov tešili na Sex pistols experience v Randali. No keď sme vošli do vnutra a uvideli sme Johnnyho Rottera spolu ešte s neupravenými členmi svojej kapely, sánky nám padli až na dlážku. Johnny totižto vyzeral ako presná kópia skutočného Johnnyho so sedemdesiatych rokov....A bol vážne úžasne krásny . Keď som však uvidela basáka, trosku ma zabolelo srdiečko pretože vyzeral nenormálne sucho....hovorila som si: "On si hovorí Kid Vicious? Podľa čoho?" No ale keď som ho videla už počas predkapely prehaňať sa po Randali pochopila som podľa čoho. S nagelovanými strapatými vlasmi, v tričku Viva le rock a v Sidovke, sa na Sida podobal neskutočne...aj napriek faktu že má 40 rokov...
Zvyšok kapely-Steve Bones a Paul Crook sa už natoľko nepodobali ale boli bohovskí. Hlavne Steve keď mal oblečený sveter po ktorom nenormálne túžim už nejaký ten piatok.
Keď sa začal koncert ja som sa ocitla na pódiu tesne pri Sidovi a obdivovala som ako jeho, tak jeho nádhernú basgitaru. Cez koncert som sa odneho moc nevzďalovala, lebo keď ma sbskár poprosil aby som zliezla z podia tak som stála rovno pod ním na lavičke. No a čo poteší dve praštené sedemnástky, ako keď sa na nich celý čas usmieva ich oblubena rocková hviezda,aj keď je už vlastne 29 rokov mŕtva . Okrem toho že sme teda takýmto spôsobom komunikovali so Sidom a asistovali mu pri fajčení(cigariet , tak sme si pár krát aj zavrešťali "And I wanna be a anarchyyyy" do Johnyho mikrofónu. Aby som sa vyjadrila aj ku koncertu samotnému: BOli úžasníííí a cítila som sa akoby som sa preniesla do sedemdesiatych rokov na ozajstné Sex Pistols. No večer sa mi koncom koncertu neskončil. Totižto som si dala záväzok že z nich dostanem autogramy Áno, ja viem že je to už v mojom veku trošku trapas..ale chápte ma boli to Sex Pistols . A tak sme teda čakali. Po nejakej dobe sa pri nás zjavil Sid. Vyobjímal nás a tak sme ho teda poprosili o ten autogram...ale samozrejme, vsetci sme mali pero. Ale zjavil sa Paul a ked sme poprosili o podpis aj jeho tak nám ešte aj nadšene našiel fixku . Takže dvoch sme mali.. a ja som si ešte aj nadšene pokecala s obidvoma po anglicky, často sa mi to nedarí. So Sidom o tom že som bola presvedcená že je mrtvy načo mi odpovedal ze bol ale vratil sa na zopár koncertov. No tak sme teda išli hladať Johna a Stevea. Steve bol pri dverách šatne, tak sme ho rýchlo zneužili a okrem podpisu som sa ho spýtala či nevidel Johna...bohužial nevidel, ale ja som si spomenula že som ho videla vychádzať von. Tak sme tam išli a našli sme ho tam sedieť. Má len 25 rokov, a je najmladši z kapely. No nechápem ako sa niekto môže tak neskutočne podobať. John nám dal nadšene autogram, dokonca aj s venovaním ( o ktoré som ho požiadala) a išli sme šťastné a mierne pripité domov . NA zástavke pri Randali sme si ale museli sadnúť a chvíľku sa pokojne vytešovať. Potom sme spokojné išli na autobus a domov.
POviem vám, tí ktorí ste neboli a chceli ste byť, máte čo lutovať....a ja ich chcem vidieť znovuuuuuuuuu

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu