O tom ako som cestovala v autobuse prvykrat s notebookom a marne som dufala ze ta nalepka WIFI na autobuse bude platna.

No musim tento den zaznamenat do blogu lebo to je pamatny den.

15.03.2010
06:30
Prave som sa zobudila na mizerny budik a zistila som ze neni piatok ako som marne dufala ale zase len pondelok co znamena ze chcem ci nechcem dneska cestujem do nitry na intrak. Tak to uz byva ked si neviete vybrat skolu niekde blizsie domova. Ako som sa vykotulala z postele tak som isla do vane ako prva vec lebo ked zasadnem za notebook s internetom uz ani pan boh by ma nedostal do vane. No takze som sa asi polhodinu topila vo vani s kacickami imaginarnymi samozrejme. A potom som si uz sadla za internet lebo zase ho cely tyzden neuvidim kedze skola mi da tak zabrat ze nemam cas ani na net ist a nie to este aby som tam s niekym pochatovala. No to rano bolo dost bujne. Ked som zapla moju staru masinu a zapla pokec facebook skype a birdz len to tak ficalo ze az o pol desiatej som sa obadala ze by sa mi trebalo najest a pobalit sa. Kedze o pol dvanastej by som resp. mohla ist z domu na stanicu kedze cesta na stanicu mi trva asi pol hodinu a pri mojej chodzi aj hodinu. A o 12:20 mi mal ist bus. Takze som si velmi toho netu neuzila.

12:20
No v dnesny den som sia rozhodla si zobrat aj notebook do skoly lebo inokedy sa mi ho nechce tahat. A tak som sa normalne potesila ked prisiel autobus s nalepkou WIFI na dverach. To viete este som nikdy nechatovala v buse lebo autobusy nemaju take vymozenosti ako WIFI. No cestujem asi 5 hodin a ked som sa konecne po dvoch hodinach rozhodla ze vytiahnem tu svoju masinu na svet a vyskusam to vysnivane WIFI hehe som zistila ze to WIFI tu vlastne ani nie je. Myslela som si ze ma trafi slak Vyskusala som asi vsetky bezdrotove pripojenia ktore v tom autobuse su a nic. Tesila som sa marne. Moja radost vyprchala ako bublinky Coly. A mala som po chatovani.

16:31
Pisanie tohto blogu v spominanom autobuse. No a kedze ma tak perfektne odrbali ako osu cakajucu na vpich tak som sa rozhodla napisat tento blog aby ste vedeli ake mam pocity z tohto sklamania. No este hodinu do slakovatej nitry budem cestovat a to v tomto autobuse uz sedim asi 4 hodiny. A moja snaha vylepsit si naladu je marna. Predo mnou sedi nejaky typek s divnym ucesom,,vedla nejaka mlada slecna ktora vyzera dost divne aj bez toho aby sa ksichtila ako keby jej niekto zjedol veceru a vpredu vedla starsi manzelky par z coho dedko sa otaca kazdu polhodinu a kuka do zadu autobusu ako keby tam rozdavali eurace. No a vzadu to uz netusim kedze nemam vo zvyku sa otacat za seba. Jak sa hovori podla hvizdu spoznas pizdu No a to by bol koniec mojho blogu lebo cim sme blizsie v nitre tym viac som podrazdenejsia a to ma nechcite zazit nazurenu ako tigra. Tak sa s vami lucim a dufam ze niekto z vas sa rozhodne podpalit SAD a MHD a vsetky pridrbane skratky ktore maju nieco spolocne s autobusmi. Dovi dopo.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár