Každá poviedka spracúva jednu udalosť, čiže jednu etapu zo života jednotlivých postáv, pričom spoločnou črtou je pre nich veľmi ťažká existenčná situácia a bezvýchodiskovosť dosiahnutá hlavne vlastným pričinením, ale aj vonkajším prostredím. Kniha je nazvaná podľa obyvateľov mesta.
Každá z 15 poviedok Jamesa Joyca Dublinčania prezentuje priestorový portrét. Vizuálne a symbolické detaily sú charakteristické pre každý príbeh. Aj poviedka Arábia zahŕňa tieto zložky.
Hlavnou témou tejto poviedky je premena psychickej cesty mladého chlapca od prvého zaľúbenia, cez sklamanie až po zúfalstvo. Téma je zachytená v chlapcovom objavovaní rozporu medzi reálnym životom a jeho vysnívaným svetom. Ale keď sa na to čitateľ pozrie hlbšie, dostáva otvorený opis chlapcovej ulice, jeho domu, jeho vzťahu so strýkom a tetou, s ktorými žije, tiež sú tu informácie o farárovi a jeho majetku a chlapcove dva výlety: na nákup a do bazáru Arábia.
North Richmond Street je opísaná metaforicky a čitateľ sa zoznamuje s prvým pohľadom na chlapcov svet. Ulica je slepá, studená a tichá. Domy sú hnedé, postava dievčaťa je hnedá. Hnedá farba sa v celej poviedke vyskytuje často. Autor touto farbou naznačuje akúsi pokojnú, odmeranú ľahostajnosť. Lebo aj to dievča je vlastne ľahostajné voči chlapcovi.
Dozvedáme sa o tom, že v jeho dome nedávno zomrel farár, chlapec po ňom nachádza staré knihy a starú hrdzavú pumpu od bicykla. Môžeme to pokladať za symboly, ktoré charakterizujú osobnosť farára. To znamená, že pravdepodobne žil intelektuálny a zároveň vitálny život. Zašlosť vecí však symbolizuje pominuteľnosť človeka.
V poviedkach priamy rozprávač rozpráva príbeh jednej, hlavnej postavy. Zachytáva jej duševné rozpoloženie, pocity a úvahy v 1. osobe jednotného čísla, pričom úlohu rozprávača tu predstavuje malý chlapec, ktorý žije celkovo nudný život bez nejakého vzrušenia. Kontrast medzi skutočným svetom je ironicky vykreslený v chlapcovej neschopnosti oddeliť vysnívané od skutočnosti. Na začiatku poviedky sa krik chlapca a jeho kamarátov rozliehal. Pokračovaním príbehu sa však stále viac sa vzdiaľuje od svojich rovesníkov, čo naznačuje tá časť poviedky, keď krik z hry k nemu dolieha už len slabo, nejasne. Viac ho zaujímal dom, v ktorom bývala dievčina. Unášaný preč od svojich spolužiakov a detských hier sa vďaka svojej fantázii stáva izolovaným zo svojho pobláznenia z prvej lásky.
Nevie ako sa má k dievčaťu priblížiť. Neverí, že s ňou niekedy prehovorí. Nakoniec sa mu dievča prihovorí, keď sa ho spýta, či ide do orientálneho bazáru Arábia, kde ona sama pre nemôže ísť, lebo u nich v kláštornej škole budú v tom týždni exercície. Chlapec súhlasí, lebo sa pre neho orientálny bazár stáva akýmsi prepojením ich dvoch svetov.
Strýko a teta predstavujú ľudí, ktorí majú úzke videnie a stávajú sa slepí voči vyšším hodnotám. Strýko nerozumie aké je dôležité pre chlapca ísť do Arábie, a pre jeho nezáujem nakoniec chlapec nestihne dôjsť načas do bazáru. Nie je to generačný rozdiel, ale je to skôr rozdiel duchovných hodnôt a empatie, ktoré zapríčinili, že strýko neprišiel domov načas tak, aby chlapec stihol dôjsť do bazáru ešte pokiaľ bol otvorený. Nakoniec príde do bazáru, keď už je takmer všetko pozatvárané a prežíva sklamanie.
Keď chlapec ostáva stáť uprostred tmy takmer pozatváranej tržnice, je zrazu sklamaný zo sveta, v ktorom sa práve akoby zobudil. Lacná povrchnosť bazáru, ktorá je v chlapcovej mysli chápaná ako orientálne očarenie, odchádza preč s týmto jeho vytriezvením a necháva ho samého uprostred sveta, kde sú život a láska úplne iné ako v jeho snoch. Arábia totiž symbolizuje chrám lásky chlapca a sestry jeho kamaráta.
Teraz je však bazár prázdny a tmavý. To, čo chlapec cítil, nemohol sám pochopiť, jeho láska k dievčaťu bola podmienená jednak jeho dospievaním, a zároveň to bolo akési zbožné obdivovanie nedosiahnuteľného cieľa. Bol, ako sám povedal, zmätený. Vďaka tejto láske sa mu odrazu mení život. Stráca záujem o školu, o všetko, čo sa okolo neho deje. Jediné čo chce vidieť, je ona. Keď ju vidí, cíti, akoby jeho dušu naplnilo jej svetlo.
Autor sa tu často hrá s princípom svetla a tmy ako s princípom dobra a zla. Tma zároveň predstavuje akúsi slepotu, nevedomosť. Svetlo je to, ktoré ukazuje tú správnu cestu, správny smer. Chlapec si myslí, že ak dievčina jeho život naplní svetlom, tak ten správny smer nájde.
Aj keď je Manganova sestra jednou z ústredných postáv, počas celého príbehu nijako nezasahuje do deja, počujeme ju rozprávať iba raz, keď sa prihovorí chlapcovi, či ide do bazáru a vlastne nemá ani meno. Čo je udivujúce, žiadna postava, okrem Mangana, nemá meno. Keďže autor zachytáva osudy ľudí Dublinu, takýchto ľudí je viac a delia sa na 2 skupiny: tých, pre ktorých je podstatné vnímať krásu a uctievať vyššie hodnoty a tých, ktorí zostávajú slepí voči týmto hodnotám a ľudia z prvej skupiny ostávajú pre nich nepochopení.
Posledná veta tejto poviedky hovorí za všetko, odráža procesy, ktoré sa odohrávali v chlapcovom vnútri.
Znie takto:
„Hľadiac do tmy, prichodil som si ako tvor prenasledovaný a vysmievaný márnosťou; a oči má pálili od ľútosti a zlosti.“
Príbeh poviedky sa odohral na začiatku minulého storočia a je prerozprávaný v minulom čase.
Dej poviedky sa odohráva v konštantnom priestore, teda na jednom mieste – v meste Dublin. Autor sa nezaoberá jeho podrobným opisom, menuje napríklad iba názvy ulíc alebo mestské časti.
Podľa časového zobrazenia zaznamenávaných udalostí, ide v tejto poviedke o chronologickú kompozíciu, lebo sa všetky udalosti odohrávajú postupne.
Leitmotívom je neschopnosť postáv naplniť svoje životy a ich prevrátené životné hodnoty, na ktoré autor nepriamo upozorňuje.
Po opätovnom prečítaní tejto poviedky sa môže jednoducho stať, že v nej objavíte niečo, čo ste predtým nepochopiteľne prehliadli a vyvolá to vo vás nový pocit a zážitok z čítania.
Nielen v tejto poviedke, ale v celej knihe sa Joyce vysmieva márnivosti svojich postáv. Dublinčanov opisuje ako ľudí s duchovnou stagnáciou (strýko), osamotených a izolovaných.
Recenzia
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár