Práve z tejto zbierky som si vybrala interpretáciu diela Editino očko. Toto dielo je nazvané rovnako ako samotná zbierka. Pre pochopenie krátkej novely, ktorou toto dielo je, som si ho musela prečítať viackrát, a po každom čítaní som v nom našla čosi iné.
Autor diela Editino očko používa pri písaní ich formu rozprávania, teda autor hovorí o sebe. Dielo je napísané v 1. osobe singuláru – teda priamy rozprávač rozpráva svoj vlastný príbeh, príbeh zo svojho života.
Autor taktiež oboznamuje čitateľa so svojím vnútorným svetom. Vyjadruje svoje vlastné myšlienky, pocity, emócie, ktoré sú pozitívne aj negatívne. Zároveň autor v príbehu opisuje postavy charakteristikou:
Edita – “Je jako malé telátko, samostatný názor nemá na nic, jedině na práci, a je nekonečně dobrodušná a pozorná. Celý den mlčí a je vážná, ničím nepřipomíná duchaplné zázračné děti; má ale vzácně vyvinutý společenský smysl a za dobré slovo by dala člověku duši.”
Gejza – opisuje vlastne sám seba vnútorným monológom, svojimi predstavami, myšlienkami, túžbami. Píše Editke: “Já, Edito, vlévám do pera svoje city, svou nahou duši, takovou, jaká je, s upřímností kajícího hříšníka na smrtelné posteli. Ve svých slovech stojím před lidmi tak nahý, jak mě matka porodila. Tam nad tím bílým papírem trpím, pláču a dostávám se do šílené extáze, a to, co tam perem naškrábu, to jsem já, Edito, já, moje nahá podstata, ani lepší, ani horší, právě taková, jak jsem ji nakreslil na ten bílý papír.”
Gejza je k sebe veľmi sebakritický, hodnotí sa prikruto, podľa môjho názoru má veľmi slabé sebavedomie. Dôsledkom toho, má problém nájsť si skutočného priateľa, lebo si sám neverí, myslí si, že nie je ničím zaujímavý pre ostatných...
Podľa môjho názoru je zaujímavé, že Gejza o Editke od začiatku nevedel, neregistroval ju, ale začal sa o ňu zaujímať až od určitého veku – paradox. Je to minimálne veľmi zvláštny nápad autora, nepochopila som, prečo si to takto zaumienil, že sa o Editku začne Gejza zaujímať až od istého času.
Vykanie medzi postavami je dosť neosobné, vytvára akýsi odstup, istú bariéru, ktorú spôsobuje medzi postavami - "Kdo vám poručil, abyste mi ten klobouk vyčistila? "
"Nikdo."
"Ona vám takhle posloužila už mnohokrát, jenom jste si toho nikdy nevšiml", potvrdila Macka, moje druhá, čtrnáctiletá sestřička.”
Vykanie však medzi postavami zabezpečuje rešpekt, ktorý Gejza pre svoje sestry predstavuje.
Autor len hrubo opisuje postavy, čo mne ako čitateľovi prekáža. Prijala by som detailnejší opis, pomohlo by mi to lepšie si predstaviť situáciu, ktorú autor chcel naznačiť, či vykresliť. Vôbec nejde do hĺbky, nesnaží sa o psychologizáciu postáv. Tým oberá mňa ako čitateľa o lepší čitateľský zážitok.
Edita je podľa jeho opisov tiež celkovo zvláštna (robí ťažké práce, nesnaží sa vzdelávať), vyjadruje sa o nej ako o hlúpej, ale aj napriek tomu ju má rád. Druhá sestra Macka je pravým opakom. Je tu kontrast, ktorý je podľa mňa základným kompozičným princípom príbehu.
Myslím si, že Edita je pre autora iba prostriedok na vyjadrenie vlastných myšlienok, lebo vie, že je natoľko hlúpa, že ho nepochopí a natoľko slušná, že ho vypočuje bez prerušovania...To by chcel aj od čitateľa.
Jazykové prostriedky, ktoré autor v texte použil: hyperbola, irónia, sarkazmy – “A vidíš-li, nepomyslíš si, že je lépe tomu červíkovi v zemi, jemuž jsi nedal. takovou duši jako nám - na posměch -, jenže ona mu vůbec nechybí, a když ho rozsekáš na sto kusů, z každého kousku jeho červího těla vyroste červík nový.” ale aj metafory - krmil jsem ji good morningem a if you pleasem, epitetá - stříbrný měsíček, maličké bílé morčátko.
Veľmi sa mi páčilo, ako autor opisoval učenie Editky, teda keď Gejza učil Editku angličtinu. Použil slovné spojenie krmil jsem ji good morningem a if you pleasem, a to sa mi zdalo veľmi milé a zábavne napísané.
Autobiografické prvky, ktoré sa v texte objavujú sú autorov život a život jeho sestier. Autor sa síce zaujíma o sestry, ale napriek tomu akoby v stredobode pozornosti chcel byť on, sestry sú len akousi zástierkou.
V texte nachádzam aj filozofické monológy, ktoré autor opisuje - hľadanie vlastného miesta vo svete, bezvýchodiskovosť, strata rovnováhy, viera v lepšiu budúcnosť... Oproti tomu však stojí záblesk nádeje v podobe cesty do Afriky – čo predstavuje ďalší kontrast v diele, (táto nádej vyzerá však dosť beznádejne, nerealizovateľne, rozpor medzi snom a realitou, vzájomné prelínanie).
Všimla som si v texte aj rozpor so spoločnosťou - neschopnosť zaradiť sa v nej. Autor to napísal napríklad aj v tomto úryvku: “Hle, sedím tady na vulkanické půdě. I ve mně je vulkán, chtěl jsem dodat, ale pak jsem si uvědomil sám sebe a poprosil jsem bílé mlhy a tichou noc za odpuštění, že jsem se k nim já, červík člověk, vetřel a chtěl se s nimi srovnávat.”
Digresiou je opísaný príbeh s Pištom. Nie je to silná dejová línia, je to len epický príbeh, ktorý je v úzadí, do popredia vystupujú však filozofické úvahy autora.
Vypichnutie oka je podľa mňa extrémnou situáciou. Neviem, čo tým chcel autor dokázať, táto situácia umocní v ňom len ďalšiu bezmocnosť a nakoniec vyznie akoby nepodstatne; v normálnom živote je takéto vypichnutie oka dosť nerealizovateľné, opäť nachádzam rozpor medzi predstavami a skutočnosťou.
Konflikt v deji príbehu je individuálny, autor má problém sám so sebou. Trpí možno aj duševnou chorobou.
Prostredie, v ktorom sa príbeh odvíja, je domáce.
Témou tohto diela je nespokojnosť so životom, vychádzajúca z nenaplnených potrieb, autor viní spoločnosť, systém, ktorý sa mu nepáči.
Čas je chronologický – dej sa vyvíja postupne za sebou.
Všimla som si aj to, že Gejza mnohé problémy, ktoré zažil a s ktorými sa snaží vyrovnať chce riešiť pomstou. Či už to, že mu zmizlo jeho morčiatko, ktoré podľa mňa považoval za jediného priateľa, alebo samotnú nespokojnosť zo svetom a systémom. Keď Editka príde o oko, takisto sa chce pomstiť. Vtedy aj zatracuje Boha.
Dielo Editino očko je napísané miestami veľmi zaujímavo. Zaujalo ma, no ako som písala už v úvode mojej práce, potrebovala som si ho prečítať viackrát, aby som pochopila lepšie, čo autor chcel povedať.
Recenzia
Komentuj
4 komenty k blogu
1
mementomori
3. 11.novembra 2010 17:28
pomohlo mi to pri písaní práce do školy ďakujem, bez toho by som sa nepohla...inšpirovalo ma to..neskopirovala som to podotykam
3
no mohla by som mozno aj ja sem-tam nieco podarenejsie hodit na net.. pre buduce generacie
Napíš svoj komentár