Námet čerpá z oblasti, v ktorej sa dotýkal rodinný, společenská a národný život. Palárik chcel pôsobiť láskavým a hravým humorom. Na začiatku druhého dejstva vyslovuje hrdina slová, ktoré naznačujú základné významové ladenie Palárikových veselohier.
Jadrom zápletky Inkognita, osnovaném na priezračnej zámene osob, bolo práve úsilie získat túto vrstvu pre narosené ciele.
Rozvíja sa tu konflikt vedúcich vrstev kocúrkovskej společnosti: malomeštiactva podliehajúceho môdnej germanizácii, maďarizujíce sa malomestskej honorácie a slovenskej inteligencie, ktorá sa opierala o ľudový živel.
Podľa Palárikových názorov funkciou umenia a hlavne veselohry bolo „zabaviť“ a rozosmiať, ale tak, aby sa pritom na krasocit a mravnost blahodajne působilo“. Chcel, aby sa pri smiechu a zábave „rozum od predsudkov čistil a srdce, mravy a maniere šľachtili“. Preto komické javy dával do tesnej súvislosti s javmi etickými a společenskými.
PRVÉ DEJSTVO
Dej začína v dome pani Sokolovej. Evička, jej dcéra, sa práve vrátila z výchovy. Pri rozhovore so slúžkou Borkou sa prejavujú jej nadobudnuté spôsoby, ustanovuje ju svojou komornou. Chce, aby ju odteraz oslovovali frajle Evelin. Do izby prichádza jej matka, na čo Borka odchádza pásť kravy. Rozhovor matky z dcérou čoskoro prechádza do hádky. Pani Sokolová nesúhlasí s tým, aby jej Evelin tykala. Tá však namieta. Ich hádku preruší príchod pána Potomského. Ten čiastočne vyrieši ich problém a medziiným im navrhne, aby dali svoj dom do prenájmu a vysvetlí im výhody tohto kroku. Z dôvodu jeho lásky k pani Sokolovej, ale hlavne kvôli majetku, ktorý by získal, sa rozhodne požiadať ju o ruku. Vďaka jeho nepozornosti však vyzná svoje pocity slúžke Borke, ktorá sa medzičasom vymenila s richtárkou. Všetko jej to vyrozpráva v domnienke, že pán miluje ju. Kým má Potomský čas uvažovať, zisťuje, že vlastne sobášom so Sokolovou by nič nezískal, pretože majetok dedí Evelin. Rozhodne sa teda zosobášiť ju so svojim synom Jelenfym, ktorý v Pešti študuje za právnika. Navrhne to i Sokolovým. Je tu však jeden problém, Evelin je už od malička prisľúbená synovi olejkára, ktorý niekedy dávno vyliečil teraz už nebohého richtára. Keď však zisťuje, že teraz je z neho iba potulný básnik, rozhodne sa spolu s matkou pre vzdelaného Jelenfyho.
DRUHÉ DEJSTVO
Dostávame sa do kocúrkovského hostinca. Sem prichádza už spomínaný syn olejkára, aby našiel svoju nevestu. Jeho hlasné úvahy preruší príchod hostinského Špitzera a pána Potomského. Tí diskutujú o svojich obchodoch. Jelenský v pretvárke že spí počúva ich rozhovor, no nechápe ho. Keď hostinský Potomského po chvíli vyprevadí, vracia sa do hostinca, kde ponúka svojho hosťa, ktorému predtým nevenoval pozornosť. Zrazu začujú spev koscov pani Sokolovej, ktorí sa vracajú z práce. Spev je stále silnejší, až kosci vojdú do hostinca.
Jelenský sa ponúkne, že im zaplatí to najlepšie víno, aké v hostinci majú. Koná tak v znamení svojho dômyselného plánu. Rozhodol sa totiž, že sa prezlečie za kosca a najskôr takto inkognito sa zoznámi s Evelin. Plán mu vychádza, získa šaty od koscov, spriatelí sa s nimi a pozývajú ho na večeru do domu Skolových. Tam stretá Evelin a hneď jej začína dvoriť, tá ho však odmieta s fackou a ponúka mu prácu ich kočiša a ruku Borky. Môžu mať sobáš v rovnaký deň ako ona a jej budúci ženích Jelenfy. On však sklamaný odmieta a zároveň sa ponúkne odniesť list, v ktorom dáva Evelin košom synovi olejkára, čiže vlastne jeho osobe. Vracia sa do hostinca, rozhodnutý hneď na druhý deň odísť.
TRETIE DEJSTVO
Sme opäť v hostinci. Práve prebieha rozhovor medzi Špitzerom a učiteľom Starosvetským. Ten nemá peniaze na nájomné a snaží sa Žida presvedčiť, aby ešte niekoľko dní počkal a nenechal ho zavrieť. Na to sú už pripravení notár s drábmi. Jelenský, celý incident pozoruje a rozhodne sa učiteľovi pomôcť. Podáva svoj mešec s peniazmi Špitzerovi. Je tam presne 40 zlatých, Starosvetského dlh. Zabúda však, že ešte nezaplatil za ubytovanie a stravu. Vyrieši to jednoducho, dáva svoj prsteň. Vtedy do hostinca, prichádzajú Sokolová s dcérou. Sú ohromené Jelenského činom a Evelin, ktorá sa do neho okamžite zamiluje, navrhne matke, aby dlh zaplatili ony, veď predsa majú peňazí dosť. Jelenskému vracajú mešec i prsteň, on však nechce prijať. Prsteň daruje Evelin a mešec necháva ležať na zemi, s tým odchádza. Richtárkyna dcéra si prsteň prezrie. Číta na ňom nápis JELEN. Ostatné písmená sú rozmazané, no ľahko si domyslí, že je to Jelenfy, Potomského syn, ktorí sa rozhodol inkognito prísť do Kocúrkova a získať si srdce Evelin, rovnako ako Jelenský. Ukáže matke i ostatným a tí s ňou súhlasia. I Potomský, ktorí medzitým prišiel je presvedčený o tom, že je to jeho syn. Posielajú teda notára i s drábmi, aby tohto šľachetného mladého muža priviedol naspäť. Dohonia ho čoskoro v hladošskom hostinci.
ŠTVRTÉ DEJSTVO
V hladošskom hostinci notár núti Jelenského ísť s ním naspäť do Kocúrkova. Počas jeho presviedčania sa dozvedá, za koho ho pokladajú a rozhodne sa hrať túto hru. Spolu s notárom nasadne do voza a odchádza. Počas cesty navrhne, aby sa nezastavovali v hostinci, kde čaká Potomský na svojho syna, ale išli rovno do domu sokolových. Nechce predsa byť hneď odhalený. Prichádzajú do cieľa svojej cesty. Evelin sa veľmi poteší ich príchodu. Notár ich necháva samých. Zatiaľ, čo si obaja vzájomne dvoria, do hostinca za Potomským prichádza jeho pravý syn.
Radný pán zisťuje, že jeho syn nie je ten šľachetný muž, za ktorým sa vydal notár. Tento iba práve teraz prišiel do Kocúrkova a rozhodol sa prezliecť za maďarského herca. Idú teda spolu do sokolovského domu vysvetliť situáciu. Tu sa stretávajú s neúspechom. Jelenfy a Evelin sú už pevne presvedčení o svojej vzájomnej láske a chcú sa vziať. Evelin získala späť národnú hrdosť od svojho Janíčka. Nechce, aby ju viac volali inak ako Evička a rozhodne sa prečítať Slávy dcéru. Jelenfymu dovolia zahrať divadelnú hru v hostinci ako pôvodne plánoval, ale nie inak ako v slovenčine. Hra končí ich spoločným zvolaním „Nech žije slovenské divadlo! ! ! “
-Postavy často používajú výrazy prevzaté z cudzích jazykov, hlavne maďarčiny a nemčiny.
-Vyskytujú sa tu znaky ľudovej slovesnosti: ľudové piesne, básne, tradičné ľudové oblečenie...
Hlavná myšlienka: získať sympatie pre národne uvedomelého hrdinu a zosmiešniť odrodilcov
romantické prvky:
- výmena postáv
- intrigy
- tajomnosť
- dobro víťazí nad zlom
realistické prvky:
- odrodilstvo
- sociálne rozdiely
- správanie ľudí
- peniaze.
Recenzia
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár