Všetky balady majú pochmúrny dej, rýchly a dramatický spád a väčšinou zlý koniec. Základným motívom povestí je nejaké previnenie, po ktorom vždy prichádza tvrdý trest. Niekedy sa dá vina odčiniť alebo zmierniť pokáním. Najčastejším previnením je porušenie medziľudských vzťahov alebo prírodných zákonov. Erben výrazne vyzdvihuje materinskú lásku, jej rôzne podoby sa objavujú v takmer každej balade. Dá sa tu nájsť aj láska milenecká, napr. v balade Svadobná košeľa. Ďalším typom lásky v Kyticiach je aj láska vlastenecká.
Balada Kytice je dobrým príkladom polarity – rozdielnosti života a smrti. Vedie k záveru, že mŕtvi sú zbavení svojich pozemských povinností a starostí, zatiaľ čo živí neustále musia čeliť nástrahám života, nesú zodpovednosť za seba a aj za druhých a sú viazaní materiálnymi hodnotami. Smrť tu však nie je chápaná ako čosi konečné, naopak podľa autora smrťou začína posmrtný život.
Námety pre svoju básnickú zbierku čerpal Erben z ľudovej slovesnosti, z bájí o nadprirodzených bytostiach, z legiend, rozprávok i z ľudových balád.
Vo svojej práci som sa zamerala na tieto tri povesti: Štedrý deň, Poklad a Svadobná košeľa.
ŠTEDRÝ DEŇ
Dej sa odohráva na Štedrý deň. Dve dievčatá Hana a Marie, sa o polnoci vydajú k jazeru, aby nahlidli do svojej budúcnosti. Hana vidí vo vode svojho milého Václava, Marie vidí kostol a rakvu. Do roka sa ich osudy naplnia – Hana sa vydá za Václava a Marie zomrie. Námetom básne je túžba po poznaní budúcnosti. Naznačuje, že o budúcnosti je lepšie len snívať a nevedieť, čo sa stane, pretože proti osudu sa človek nemôže vzoprieť. Dokládá to verš
„Však lépe v mylné naději sníti, před sebou čirou temnotu, nežli budoucnost odhaliti, strašlivou poznati jistotu! "
V žiaden deň v roku sa nerobia u Slovanov také veštby, ako práve na Štedrý večer. Gazda, gazdiná, mládenec i panna, každý sa chce dozvedieť podľa veštenia, čo bude na budúci rok. Spôsoby takého veštenia sú veľmi rozličné. Jeden z nich, ktorý je u nás veľmi obyčajný a podľa ktorého sa dievčeta chcú dozvedieť, aký muž im je súdený sa tu opisuje:
„Hospodáři štědrovku,
kravám po výslužce“ atď.
Hospodárovi (gazdovi) sa daruje na štedrý večer štedrovka alebo žemľa, která znamená želanie, aby hospodár mal na budúci rok všetkého hojne a zvlášť, aby mu na poli vyrástlo obilie. Čo ostane od večere sa dáva kravám, aby veľa dojili. Kohútovi dá gazdiná prúžok cesnaku, aby bol bujný a sliepkam hodí hrsť hrachu, aby zniesli veľa vajec. Rybie kosti, ktoré ostanú od večere sa zakopú pod ovocné stromy, aby na budúci rok boli úrodné. A keďže sa v tej deň až do večera zachováva pôst, sľubuje sa deťom, že v noci uviadia zlaté prasiatka.
„Liché Vědy.“
Staročeské slovo věda sa porovnáva s ruskými věďma i věduňa a s polským vidma, a znamená vešticu alebo čarodejnicu, pochádzajúca od slova viděti a takisto věděti.
POKLAD
Dej začína na Veľký piatok, kedy sa otvárajú skaly s pokladmi. Chudobná žena s dieťaťom cestou do kostola uvidí otvor do skaly. Vstúpi dovnútra a nájde veľké bohatstvo, zlato, striebro, krištáľ. Naberie si toho plno, svoje dieťa necháva v jaskyni a odnáša poklad domov. Vracia sa a naberá si znova, dieťaťu necháva niekoľko peniažkov na hranie. Cestou ku svojmu domu opovrhuje biedou, teší sa ako si bude skvele žiť, ale vtom sa všetko bohatstvo premení na hlinu a kameň. Žena sa vydesí, spomenie si na svoje dieťa a beží naspäť, lenže skala sa medzitým zavrela. Celý nasledujúci rok sa zúfalá matka modlí a plače pre synčeka. Presne po roku na Veľký piatok sa vydáva k tej skale, ktorá je opäť otvorená. Matku už vôbec nezaujíma zlato, hľadá len svojho syna. Dieťa je v poriadku, ona ho rýchlo vezme a uteká preč. V dome si potom všimne, že dieťa má stále peniažky, ktoré mu pred rokom dala na hranie.
V tejto balade je žena potrestaná za to, že dala prednosť bohatstvu a zabudla pritom na dieťa. Je potrestaná tým, že dieťa zostane zavreté v hore. Trest je krutý, ale pokáním a modlitbami k Bohu sa dá vina odčiniť a matka svoje dieťa po roku opäť nájde. Erben v tejto balade vyvyšuje materinskú lásku a dieťa ako najväčší poklad je nad všetkými pokladmi sveta.
Povesť je známa aj inde v Európe, odlišuje sa len v okolnostiach, ktoré sa rôzne obmieňajú. V starej českej literatúre ju nachádzame v legende o sv. Klimentovi pápežovi. Trajan, Rimský cisár, dal totiž sv. Klimenta utopiť v mori, kázal mu priviazať morskú kotvu k hrdlu. Legenda hovorí, že každéy rok v deň jeho skončenia až do siedmeho dňa sa more na tri míle rozostúpilo, a pútnici tam vchádzajú po suchu a nachádzajú mramorový chrám a v ňom telo sv. Klimenta v krásnej skrini. Raz jedna žena so svojim dieťaťom v siedmy den morského rozostupenia prišla k hrobu, a keď zatiaľ dieťa zaspalo, more sa začalo zatvárať. Tá žena s veľkým strachom s inými ľuďmi zabudnúc na dieťa utekala na breh, ale tu pomysliac na dieťa žalostne volala a dlho hľadala, či by jej more asi jej mŕtve dieťa vyvrhlo. A keď videla, že sa nič nedeje, vrátila sa domov a celé leto strávila v žalosti. Potom po roku, keď sa more zase rozostupilo pred inými ľuďmi, utekala prvá k hrobu sv. Klimenta, a tu uvidela, na tom istom mieste, kde dieťa nechala, ono spí. Zobudila ho a s veľkou radosťou ho k sebe túlila, kde si len celý rok bolo? Dieťa potom odpovedalo: „Neviem, či to bol rok, ale ja som spalo len jednu noc.
„V kůru zpívají pašije.“
Hovorí sa, že v týždeň pašiový v ten čas, keď sa v kostole spievajú pašie, sú otvorené zemské poklady, a na tom je táto povesť založená.
SVADOBNÁ KOŠEĽA
Mladé dievča sa modlí za svojho milého, ktorý pred rokmi odišiel do cudziny a ešte sa nevrátil. Košeľa, ktorú jej kázal ušiť, už má dávno v truhle. V modlitbe prosí buď o jeho návrat alebo o svoju smrť. Tým sa dopustí hriechu. Vzápetí prichádza trest. Jej snúbenec sa naozaj vracia, ale je mŕtvy. Vyzýva ju, aby šla s ním a ešte tú noc sa stala jeho- Dievča súhlasí, berie so sebou ušité košele, a pretože je veriaca, tak aj modliace knižky, ruženec a krížik po matke. Netuší, že jej sprievodcom je kostlivec a že idú na cintorín. Mŕtvy snúbenec jej cestou postupne zoberie knižky, ruženec aj krížik. Keď dojdu ku kostolu s cintorínom, dievča dostane strach. Kostlivec jej vezme košeľu a prehodí ju cez náhorbný kameň, sám skočí prvý. Dievča sa schová v komore, kde je mŕtvy. Jej druh trikrát vyzve nebožtíka, aby mu ju vydal živú. V núdzi sa dievča modlí k Panne Márii, prosí ju o odpustenie za svoj hriech, a tým sa zachráni. Zakikirikaním kohúta všetko skončí a začína nový deň. Na každom hrobe potom zostáva útržok z novej košele.
Táto povesť sa hovorí v Čechách dvojitým, podstatne rozdielnym spôsobom, áno, sú i pozostatky národných piesní. V jednej z nich nabáda nebožtík dievku, aby s ním išla týmito slovami:
Vstaň se, má milá! vstaň se šněrovat,
čas můj uchází, nemám kdy čekat;
můj kůň je rychlý jak střelná rána,
ujede s námi sto mil do rána.
Povesti a piesne národné, ktoré hovoria, že nebožtík, ktorý vstal z hrobu prišiel pre dievku, ktorú za živa miloval alebo takisto prišiel pre svoju sestru, takéto povesti sa nachádzajú u všetkých Slovanov, a takisto aj u iných národov. Srbi majú pieseň, že zomrelý Jovan prišiel na koni pre sestru Jelicu. Slováci hovoria, že dievka privolala svojho mrtvého miláčika, v kaši variacej mŕtveho hlavu, ktorá varom vydávala hlas „Poď, poď, poď! “ Takisto Malorusi majú podobnú pieseň ako je srbská. Ruskú povesť premenil na Žukovský, a aj Mickiewicz poľskú povesť. V národnej škótskej piseni sa hovorí, že mrtvý Vilém prišiel pre svoju milú Margarétku a stará pieseň bretanská hovorí o bratovi, ktorý padol v bitke, a potom v noci odviezol svoju milú nešťastnú sestru, ktorá sa volala Gvennolaik, na druhý svet. Táto podivuhodná rozlišnosť tej istej povesti medzi národmi vzadialenými od seba miestom i jazykom, ukazuje zjavne na ich starý pôvod. Příbuzné
„Tvé tělo bílé, spanilé,
bylo by co ty košile, “
t. z., že je roztrhaná na kusy. V slavonskej povesti robí dievka upírovi, ktorá sa chce zbaviť jeho podobným úskokom, svoj kožúšok. Keď potom príde polnočná hodina, zožerie upír najprv kožúšok a potom si ide pre dievku, ktorá sa zavrela doma. Upír búcha na dvere, dievka ho zdržuje vonku výhovorkami až dovtedy, kým kohút nezakikiríka.
Texty autorových básni sú niekedy síce skoro morbídne, ale to je práve to, čo Kytice odlišuje od väčšiny ostatných zbierok. Erben dáva mnoho podnetov na premýšľanie o rôznych hodnotách, hlavne o medziľudských vzťahoch a obsahuje dôležité mravné ponaučenia.
Recenzia
Komentuj
Komenty k blogu
2
@johnysheek je to definicia balady, ak by som to tam nenapisala, bolo by to nekompletne
a dakujem za uznanie, som rada, ze sa pacia
a dakujem za uznanie, som rada, ze sa pacia
Napíš svoj komentár
inak mas fajn blogy.. obcas sa tu docitam vela zaujimavych veci a mno siahnem i po nejakej tej knizke..