MORFOLÓGIA – PROBLÉMOVÉ TVARY PLNOVÝZNAMOVÝCH SLOVNÝCH DRUHOV V PRAVOPISNÝCH CVIČENIACH ŠTUDENTOV STREDNÝCH ŠKôL

Vo svojej seminárnej práci sa zaoberám problémovými tvarmi plnovýznamových slovných druhov v pravopisných cvičeniach študentov stredných škôl.

Aby som mohla túto seminárnu prácu začať písať, musela som vymyslieť diktát, ktorý nadiktovala študentom moja bývala učiteľka slovenčiny zo strednej školy.

Pani učiteľka, ktorá učí na Obchodnej akadémii Watsonovej 61 v Košiciach nadiktovala tento diktát 136 študentom. Tento diktát písali študenti šiestich tried. Boli to 2 prvácke triedy, v 1.A je 11 študentov, 1.B je 31 študentov, 2.D má 16 študentov, v 3.A písalo diktát 25 študentov, 3.E má 30 študentov, 4.A má 23 študentov.

Znenie diktátu:

Prví sa odvážili vstúpiť do tatranských dolín obyvatelia podtatranských dedín a osád.

Chudobní dedinčania zbierali pod mohutnými smrekmi a jedľami najmä huby, maliny a čučoriedky.

Aj tí pohodlní sa môžu visutou lanovkou vyviezť z Tatranskej Lomnice až na Lomnický štít.

Päťnásobný majster sveta vyhral aj po šiestykrát.

Všetko starobylé má svoju minulosť.

Aj Váh, naša najväčšia rieka, sa môže popýšiť bohatou minulosťou.

Ach, keby tento živý svedok našej histórie vedel rozprávať!

V garáži som si prichystal náradie, bicykel a pustil som sa do opravy.

Odpadnutý zvonček sa zakotúľal pod nohy môjho otca, ktorý prišiel z práce.



Pri písaní seminárnej práce som si pomáhala programom Excel, do ktorého som si vypisovala aké chyby robili študenti, v akých slovách a koľkokrát sa tieto chyby vyskytli.
„Tieto slovné druhy: substantíva, adjektíva, slovesá, príslovky, sa nazývajú plnovýznamové (autosémantické) slová a tvoria základ sústavy slovných druhov. Spoločne sa v Morfológii slovenského jazyka nazývajú rovinou kvalitatívnych pomenovaní. K nim pristupujú ešte číslovky ako rovina kvantitatívnych číselných pomenovaní a zámená ako rovina deiktických označení. Všetky tieto slovné druhy sa zahŕňajú do súboru autosémantických slovných druhov.“
Veľmi často sa u študentov vyskytovali chyby pri písaní vlastných mien (proprií). „Vlastné mená pomenúvajú jedinú konkrétnu osobu, zviera, jedinečnú vec. Majú jediné číslo, zväčša singulár, zriedkavejšie plurál.“

Prvá veta diktátu -Prví sa odvážili vstúpiť do tatranských dolín obyvatelia podtatranských dedín a osád.-
V tejto vete som sa zamerala na radovú číslovku prví, ktorá je v množnom čísle. To študentov robilo problém. 10 študentov urobilo chybu v tomto slove a napísalo prvý. Bolo to spôsobené asi tým, že si neuvedomili, že je to v množnom čísle.
Ďalším problémom v tejto vete bolo slovo tatranských a podtatranských. Obidve slovné druhy sú vlastnými menami – propriami. Študenti ich písali veľkým písmenom. Slovo Podtatranských napísalo nesprávne 5 študentov a slovo Tatranských napísalo nesprávne 13 študentov. Pomýlili sa asi kvôli tomu, že si mysleli, že je to názov. 3 študenti napísali slovo obyvatelia takto: obivatelia, pritom slovo bývať je vybrané slovo a od tohto slovo je slovo obyvatelia odvodené.

Druhá veta diktátu -Chudobní dedinčania zbierali pod mohutnými smrekmi a jedľami najmä huby, maliny a čučoriedky.-
V tejto vete robili študenti chybu okrem iného najmä v slove chudobní, kedy to nenapísali s í, ale chudobný. Opäť si neuvedomili, že je to v množnom čísle. Takúto chybu urobili 11 študenti. V jednom prípade napísal študent Smrekmi a Jedľami. Je to nepochopiteľné, lebo v týchto slovách nie je presne určené, o aký druh smreka alebo jedle sa jedná. Jeden študent napísal slovo jedľami takto: jedľamy. Slovo mohutnými napísal jeden študent mohutními a 1 študent ako mohutným, zabudol napísať na konci i. Až v 5 prípadoch sa stalo, že študenti napísali namiesto jedľami slovo jedlami, čiže zabudli dať mäkčeň. To bolo spôsobené zrejme nepozornosťou. V slove čučoriedky 1 študent napísal čučoriedki.

Tretia veta diktátu -Aj tí pohodlní sa môžu visutou lanovkou vyviezť z Tatranskej Lomnice až na Lomnický štít.-
V tejto vete robili študenti chybu v slovách tí a pohodlní. Tieto slová písali v jednotnom čísle, teda tý a pohodlný, namiesto toho, aby to napísali správne, teda v množnom čísle. Nesprávny tvar tý napísali 8 študenti a slovo pohodlný napísalo 9 študentov. 2 študenti napísali slovo tí bez dĺžňa, teda ti. Slovo môžu napísal 1 študent takto: možu, teda to bolo asi spôsobené nepozornosťou. Ďalším veľmi častým nesprávnym tvarom bolo slovo vysutou. Slovo visutou môžme povedať aj visiacou. Ak by si študenti pomohli týmto slovom, určite by bolo menej nesprávnych tvarov. Tento nesprávny výraz napísalo až 68 študentov. 4 študenti sa dokonca pomýlili aj v tom, že napísali vysutov, teda na konci v. Je to nepochopiteľné, lebo toto slovo sa aj zle vyslovuje. Problém robilo aj slovo lanovkou. 10 študenti napísali lanoukou. Teda napísali to už spodobovaním, kedy sa písmeno v spodobuje na písmeno u.
Najväčší problém v rámci celého diktátu robilo problém slovo vyviezť (vedie-vedú-viedol). Až 96 študentov toto slovo napísalo v nesprávnom tvare a teda vyviesť (vedie-vedú-viedol). Bolo to opäť spôsobené spodobovaním, kedy sa písmeno z spodobuje na písmeno s. Ale týmto napísaním nesprávneho tvaru sa vlastne mení aj celý význam slova, čo si už študenti neuvedomili. 2 študenti napísali toto slovo viviesť s mäkkým i. Teda urobili chybu aj v spodobovaní, aj napísali nesprávne i. 6 študenti urobili chybu v tom, že v slovnom spojení vyviezť z, napísali namiesto písmena z písmeno s. Opäť tu dochádza k spodobovaniu. Ak by si študenti pomohli tým, že sa opýtajú na toto slovné spojenie správnym pádom, teda vyviezť z koho z čoho, hneď by vedeli, že tam má byť písmeno z. Ďalší problém spôsobovalo študentom slovné spojenie Tatranskej Lomnice. Až 31 študentom toto spojenie robilo problém a druhé slovo napísali lomnice. Je to názov obce, teda obidve slová majú byť s veľkým písmenom. 2 študenti napísali tatranskej, ale Lomnice, čo je dosť zvláštne a nepochopiteľné. V slovnom spojení Lomnický štít bolo viacero chybných variantov. 8 študenti napísalo Štít, 1 napísal štit bez dĺžňa, 2 napísali lomnický, 2 napísali Lomnícky, teda urobili chybu v rytmickom krátení.
1 študent urobil chybu v slove až, kedy napísal aš, teda urobilo mu problém spodobovanie, kedy sa písmeno ž spodobuje na písmeno š. Táto veta robila študentom najviac problémov.

Štvrtá veta diktátu -Päťnásobný majster sveta vyhral aj po šiestykrát.-
V tejto vete spôsobovali študentom najväčšie problémy číslovky. Tieto slová písalí študenti rôznymi chybnými variantmi: 10 študenti napísali päť násobný, 4 napísali tieto slová cez spojovník, teda päť-násobný, 1 napísali päťnásobní, jednému študentovi sa podarilo vynechať písmeno ť, teda napísal pänásobný. Jednému študentovi sa podarilo napísať slovo majster takto: maister. 1 študent napísal sveta takto: sväta. Jeden študent napísal slovo vihral, teda s mäkkým i. Druhú násobnú číslovku písali štuenti taktiež v rôznych chybných variantoch: až 49 študentov napísalo šiesty krát, 2 napísali toto slovné spojenie cez spojovník, teda šiesty-krát, 1 študent urobil v tomto slovnom spojení až 3 chyby: šiestí krát – napísal to v množnom čísle, oddelene a v slove šiesty s dĺžňom na konci. 3 študenti napísalo šiestý krát, 1 napísal šiestýkrát, 1 študent napísal siesty krát, toto vynechanie mäkčeňa bolo spôsobené asi nepozornosťou. Násobné číslovky sa píšu spolu, čo očividne mnohí študenti nevedia, preto im tieto dve slová robili také veľké problémy.

Piata veta diktátu -Všetko starobylé má svoju minulosť.-
V tejto vete urobili študenti chybu najmä v jednom slove. 30 študenti napísalo slovo starobilé. 4 napísali slovo má bez dĺžňa, teda ma. Bolo to spôsobené najskôr nepozornosťou.

Šiesta veta diktátu -Aj Váh, naša najväčšia rieka, sa môže popýšiť bohatou minulosťou.-
V tejto vete najviac problémov spôsobovalo slovo popýšiť. 16 študenti toto slovo napísali takto: popíšiť. Je to vybrané slovo, čo si študenti očividne neuvedomili. Ďalšie chyby u študentov spôsobovalo slovo najväčšia. 1 študent napísal najvätšia, 1 napísal najväčšie a 1 napísal naväčšia, teda vynechalo písmeno j. 1 študent napísal minulostou, teda zabudol na mäkčeň.

Siedma veta diktátu -Ach, keby tento živý svedok našej histórie vedel rozprávať! -
V tejto vete robili študenti viacero rôznych chýb. 6 napísali citoslovce ah, namiesto správneho ach.
Slovo živý napísali 4 študenti v pluráli, teda živí, 1 študent napísal slovo svedok takto: svädok. Čo je veľmi nezvyčajné. 2 študenti napísalo slovo história bez dĺžňa. 2 študenti napísalo slovo rozprávať takto: rosprávať. Teda opäť im urobilo problém spodobovanie, v tomto slove sa písmeno z spodobuje na písmeno s.

Ôsma veta diktátu -V garáži som si prichystal náradie, bicykel a pustil som sa do opravy.-
V tejto vete spôsobovalo problémy slovo prichystal. Študenti ho napísali viacerými chybnými variantmi. 3 napísali prichistal, 2 toto slovo napísali úplne opačne – prychistal, 1 študent napísal prychystal a 1 študent toto slovo zle rozdelil – prichys-tal. V slove prichystal by sa nemalo stať, že študent napíše zle pri, lebo je to predpona. 1 študent napísal slovo bycikel, teda napísal i opačne ako majú byť. Slovo opravy napísali 6 študenti ako opravi.

Posledná veta diktátu -Odpadnutý zvonček sa zakotúľal pod nohy môjho otca, ktorý prišiel z práce.-
V tejto vete robilo problémy slovo odpadnutý, 3 študenti ho napísali odpadnutí, teda v množnom čísle. Problémy robilo dokonca aj slovo zakotúľal – 1 študent ho napísal takto: zapotúľal, ďalší ho napísal takto: zapotuľal a ďalší ho napísal takto: zakotuľal. Študentom teda robí problém dĺžeň a namiesto písmena k napísali písmeno p. V slove môjho 3 študenti nenapísali ô, teda napísali mojho. Slovo ktorý 2 študenti napísali ktorí, teda množnom čísle. 2 napísali v slovnom spojení z práce, namiesto písmena z písmeno s, je to spôsobené spodobovaním, kedy sa písmeno z spodobuje na písmeno s. Slovo práce napísal jeden študent bez dĺžňa, teda prace. Najviac problémov spôsobovali celkovo v tomto diktáte slová prvý, vyviezť, visutou, lanovkou, Tatranskej Lomnice, päťnásobný, šiestykrát, popýšiť, tí, pohodlní, starobylé, tatranských.

Študenti často zabúdali písať dĺžne, a to v slovách: štít, šiestýkrát, tí, zakotúľal, práce, má.

Študenti písali nesprávne písmeno i, a to v slovách: visutou, jedľami, vyviezť, päťnásobný, šiestykrát, opravy, prví, živý, čučoriedky, popýšiť, odpadnutý, tí, pohodlní, starobylé, chudobní, vyhral, obyvatelia, mohutnými, prichystal, bicykel, ktorý.

Študentom robilo problémy ô, v týchto slovách ho zabudli napísať: môjho, môžu.

Častým problémom bolo aj spodobovanie, a to v týchto slovách: lanovkou, vyviezť, ach, až, rozprávať.

Študenti zabúdali často písať čiarky a to najmä vo vete: Aj Váh, naša najväčšia rieka, sa môže popýšiť bohatou minulosťou.

V siedmej vete diktátu: -Ach, keby tento živý svedok našej histórie vedel rozprávať! - zabúdali študenti písať na konci vety vykřičník. Táto veta je želacia, takže by v nej mal byť vykričník.

Najproblémovejším slovným druhom boli slovesá, v slovese vyviesť urobilo chybu až 96 študentov. Nachádza sa v diktáte raz. Tento slovný druh je najchybovejší preto, lebo má najzložitejšiu paradigmu.

Najviac chýb urobila 1.B, v ktorej diktát písalo 31 študentov. Študenti urobili 166 chýb. 82 chýb urobila trieda 3.E, v ktorej diktát písalo 30 študentov. 74 chýb urobila trieda 2.D, v ktorej diktát písalo 16 študentov. 4.A, v ktorej diktát písalo 30 študentov, urobila 60 chýb. 1.A, v ktorej diktát písalo 11 študentov, urobila 59 chýb. Najmenej chýb urobila tieda 3.A, v ktorej diktát písalo 25 študentov, ktorí urobili 52 chýb.

Iba 2 zo 136 študentov napísali diktát úplne bezchybne.

Po napísaní tejto seminárnej práce som zistila, že je potrebné, aby sa študenti stredných škôl viac učili písať diktáty, lebo majú ešte veľmi veľké medzery. Je takisto potrebné, aby učitelia mali možnosť viac učiť študentov gramatiku. No kým to nebudú mať zakotvené v učebných osnovách, žiadna zmena k lepšiemu nebude možná zo strany učiteľov. Ak by študenti mali možnosť viac sa učiť gramatiku slovenského jazyka, určite by nemali také veľké problémy pri napísaní tak celkom jednoduchého diktátu.
Použitá literatúra: Oravec, J. – Bajzíková E. – Ferdík J.: Súčasný slovenský spisovný jazyk Morfológia. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladatelstvo 1988.

 Návod

0 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu