Po tak dlhom čase som tam, kde som nechcela byť...

Už sú to 3 roky, kedy som prestala ľúbiť a už som vlastne aj zabudla, čo je to láska... Zabudla som, čo je to odovzdať sa tomu druhému a otvoriť mu srdiečko..

Až doteraz...

Po tak dlhom čase som niekomu uvoľnila miesto v srdci, po tak dlhom čase som porušila svoje zásady, po tak dlhom čase som prestala byť chladná a odmeraná... zamilovala som sa.. a je to celé zlé.. Je to celé zlé preto, lebo ten človek, ten skvelý kamarát o tom ani nevie. A obávam sa, že ak by to zistil, celý náš skvelý a úprimný vzťah sa pokazí. Pretože jeho srdce zažilo teraz niečo veľmi zlé a potrebuje sa z toho dostať. Nemôžem a nechcem od neho, aby bol so mnou, po tom, čo sa mu stalo.

Je to zvláštne znova pocítiť to šteklenie v žalúdku, ten príjemný hrejivý pocit, to nádherné zaplavenie tepla láskou v duši..

Je to zároveň pocit, ktorý nie je opätovaný a ktorý ma vlastne ničí a zožiera... Neviem si pomôcť a to som mala pocit, že mne sa to už nemôže stať. Že sa už tak bezhlavo nezaľúbim, že budem rozumná mladá žena, ktorá má svoje priority a tou prioritou určite nebude muž.

No tento si to skutočne zaslúži, lebo je pozorný, milý, úprimný a zábavný. Stále ma podržal, a aj práve v tých najťažších chvíľach, je jediný človek, ktorý vie o mne všetko, ktorému som sa vyliala a povedala všetko svoje radosti aj starosti.

Práve preto som sa zamilovala, lebo mi dokonale rozumie, chápe ma a nemá žiadne predsudky.

Zaslúži si moju pozornosť, úsmev a aby som mu rozdávala radosť..

No či on chce moju lásku, útechu a úsmev???

Možno to raz zistím, a možno aj nie

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu