Dielo je uvedené mottom: „Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí tvorí vhodnú látku pre hrdinskú rozprávku.“
(J. Conrad: Lord Jim).
Toto motto naznačuje ideovú problematiku prózy a zároveň vyjadruje zmysel usilovania hlavnej postavy i autora samého. Chrobák podáva príbeh Martina Lepiša Madlušovie, prezývaného Drak, ktorý sa odlíšil od dedinčanov pôvodom (najdúch), umeleckým sklonom i profesiou (hrnčiar), takže mu časom začali pripisovať čarovnú moc a jeho prítomnosťou vysvetľovať živelné pohromy, čo doľahli na obec.
Ideovú osnovu diela tvorí Drakovo hľadanie cesty k ľuďom a oslava základných hodnôt života (lásky, priateľstva, cti, prírody), videných zo zorného uhla ľudového svetonázoru. Dôraz na hodnoty a víťazstvo spravodlivosti v duchu etiky ľudovej rozprávky dávali Chrobákovej novele v čase vzniku výsostne aktuálny význam, ktorý nestratila dodnes.
Sujet novely má symetrickú výstavbu s osou v šiestej kapitole (výstup Draka a Šimona na hole) a so záverečným obratom v epilógu, označujúcom za rozprávočku príbehu jednu z postáv: Evu.
Dej začína opisom chalupy Šimona Jariabka a Evy, ktorá vykonáva domáce práce. Opis spomínajúcej Evy na Draka. Tento večer vníma ako nezvyčajný, niečím výnimočný. Aj zvuky v dedine sú iné, odlišujú sa od ostatných zvukov, ktoré počuje každý večer.
Postavy sú rozdelené na dobré a zlé, pričom zlá je postava Draka. Do tejto polohy ho dostali sami dedinčania a ich strach z neznámeho. Záporná postava nosí v mysliach ľudí z dediny všetky vlastnosti naturistickej postavy ako je tajomnosť, neznámy pôvod, odlišný zjav, oblečenie, šírenie zla a nešťastia: sucho, neúroda, vražda dedinčanky, vražda opatrovníka, krádež dobytka, ale v skutočnosti je iba uzavretým samotárom.
Postavy:
Drak – Lepiš Madlušovie – je vyššej postavy, počerný, s uhrančivými črtami, tenký, pružný, s čiernymi očami. Býval vo vyžihárni za dedinou. Je hrnčiar. Aj náročné situácie rieši s pokojom. Bojuje za svoju česť, je citlivý, nekonfliktný, odvážny, odpúšťajúci, mlčanlivý, stoicky pokojný, racionálny, starostlivý. Drak je symbolom obetavej a odriekavej snahy slúžiť a pomáhať iným. Je zároveň symbolom, ktorý v sebe stelesňuje túžbu hrdej i múdrej, výnimočnej, a preto aj osamelej a opovrhovanej ľudskej bytosti, po dosiahnutí „stratenej cti, lásky a dôvery ľudí.“ Je človekom, ktorý „nepatril nikomu. Bol vždy sám. Sám proti všetkým...i proti sebe samému.“
V postave Draka zvýrazňuje autor prostriedkami vonkajšej charakteristiky a obrazom magicky pôsobiacich očí jeho tajomnosť, ako aj sujetovú aktivitu.
Eva Jariabková (vlastným menom Hajnáková) - Eva je starostlivá, citlivá, pekná mladá žena. Je zaľúbená do Draka, má s ním dieťa, je oddaná iba jemu, avšak Drak jej túto lásku neopätuje. Neskôr sa vydá za Šimona Jariabka, ktorý ju miluje a vezme si ju, hoci má dieťa s Drakom. Ona však nezabudla na svoju veľkú lásku k Martinovi – Drakovi.
Šimon – miluje Evu tak veľmi, že si ju vezme, hoci má dieťa s iným. Šimon vie, že jeho žena čaká na Martina a ťažko to nesie. Nerozpráva sa so ženou, pokiaľ nemusí. V ich dome je ticho. No chápe Evu a jej vzťah k Drakovi, je dokonca ochotný prepustiť ju Drakovi, len preto, aby bola šťastná.
Autor Šimona sníma metódou vnútornej charakteristiky (vnútorný monológ) a prideľuje mu úlohu pozorovateľa a komentátora udalostí.
Kolektív dediny – autor jednotlivcov ponecháva v anonymite, pretože predstavujú dedinu ako celok, kolektív s jednotným zmýšľaním.
Dej prebieha v prirodzenom slede. Začína opisom Evy – prítomnosť, ktorá spomína na Draka (retrospektíva), ďalej dej prebieha v prirodzenom slede. V závere dej dorozpráva Eva ako stará mama. Ústredná postava si hľadá svoje miesto pod slnkom. Na jednu udalosť sa autor pozerá očami viacerých ľudí. Nedodržiava chronologickú postupnosť rozprávania príbehu. K niektorým udalostiam sa vracia a vysvetľuje, ozrejmuje ich neskôr.
Autor sa sústreďuje často na prežívanie postáv. Ich vyrovnanie sa s jednotlivými situáciami. V diele je Drak chápaný ako zlý, bezcharakterný vrah, bosorák, avšak Martin je citlivý človek. Autor podčiarkuje rozdielnosť. Nachádza sa tu kontrast Šimon a Drak ako biela a čierna.
Príbeh sa odohráva za dávnych čias, za čias rozprávkových bytostí. Svet sa delí na tam hore a tam dole, svet tam dole predstavuje dedinu, Drak je tu nevítaný, nechcený. Ľudia sa ho boja, ohovárajú ho, robia ho horším ako je svet tam hore, t.j. hory, príroda, kde Drak ničím nevyniká, je súčasťou prírody ako každý živý tvor. Príroda nerobí rozdiely. Hrdina nie je začlenený do sociálneho prostredia a je vyčlenený z dedinského prostredia.
Autor používa vysokú lyrizáciu jazyka - množstvo básnických prostriedkov, najmä pri opisoch stáda volov, letného dňa, taktiež používa prirovnania pradúcej Evy k žene skláňajúcej sa k hlave milenca... Autor často používa hovorovosť lexiky a štylizáciu syntaxe, expresívnosť i metafory. Dielo sa podobá na rozprávku o Drakovi, pretože mu pripisujú čarovnú moc.
Osoba rozprávača sa mení. V úvode diela je rozprávač v 3. osobe jednotného čísla. Neskôr priberá k sebe čitateľa or postavu – my – rozprávame. Na začiatku je rozprávač neutrálny v 3. os. sg.: „Bola to mladá žena...“. Rozprávač vťahuje postavu alebo čitateľa do pásma rozprávača: „Kde však ostáva Drak? Ba hej, len to by nám chýbalo! Pre istotu preskúmame ešte raz a dôkladne okolie.“ (1. os. pl.).
Čas nie je bližšie určený – v epilógu sa hovorí o čase, keď ešte žili bosorky a bosoráci.
Časť deja sa odohráva v prostredí dediny, ktorej poloha je len hrubo načrtnutá – bez mena – leží pod Kriváňom, blízko dediny Kôprová, Tichá, Tomanova. Druhá časť deja sa odohráva v okolitých horách – Temné smrečiny, Zelené plesá, hory – Kôprová, Čubrín.
Autor v knihe zobrazuje život Draka, ktorý nemá rád ľudí, ktorý je samotár, zbožňuje prírodu. Upozorňuje čitateľov na jeho dobrotu, keď podkladá pod lastovičie hniezda doštičky a vkladá malú lastovičku do hniezda.
Novela sa skladá z 12 číslovaných kapitol a epilógu. Kompozícia novely je viacvrstevná a zakladá sa na striedaní zorných uhlov.
V epilógu sa dozvedáme dôležité skutočnosti. Celý príbeh rozprávala Eva, stará mať, v podobe rozprávky svojmu vnukovi. Pre záver je charakteristický šťastný koniec typický pre rozprávky. Eva si uvedomila pri príchode Draka, že sa to medzi nimi už dávno skončilo a nádej na obnovenie pôvodného vzťahu už nebola. Pocítila vrúcny cit k Šimonovi a zároveň pochopila, že to bol práve on, koho mala celý čas očakávať. Odvtedy žili Eva so Šimonom spolu šťastne.
Návod
Komentuj
3 komenty k blogu
1
andel
29. 1.januára 2009 16:31
pripomína mi to maturitu
Napíš svoj komentár