je 6 00 rano...sobota 26.1.2008....
Všetci sladko spia iba ja nemožem...ta tabletka na spanie prestala písať...
Sedím a plačem...tak mi chýbaš....mňa nedokáže nikto milovať,ale najviac ma bolí, že si to nedokázal Ty... počúvam Sopor aeternus, snáď najdepresívnejší album aký majú...
Dnes príde mama...musí ma nakŕmiť...naposledy som jedla vcera o 13 00...
Čo ak Ťa stretnem niekde vonku? Alebo v autobuse...ten pocit,že si tak blízko a už niesi môj...Už Ti nemôžem dať bozk...a čo táto sobota?a nedeľa...a ďalšie dni?Márne pozerať na mobil, že príde správa od Teba...dobré ranko miláčik ,ako si sa vyspinkala?mám ťa rád...
No ako sa mám prebrať do nového dňa?
Ach Bože...za koho hriechy musím toľko pykať?Prosila som ťa Bože dobrý--ak ma nechá, zabi ma...alebo ma osloboď v podobe bláznovstva...ale nie...ty ma tu necháš...samu...chceš ,aby som sa zase dvihla?a umiala sa?nemám dôvod a už sa mi nechce hladať ho...Odpusť...Odpusť, že si nevážim zivot...Ale rob´š mi ho nesmierne ťažkým a smutným..Jaaa viem...aj iní majú...ale iní vedia byť milovaní...mňa vlastne ešte nikto nemiloval...Hľadala som svoje krídla a On mi ich dal...a teraz su zase zlámané...Kde som spravila chybu?Prečo?
Majco...nikoho ako si Ty už nenájdem...Stále sa mi zdá, že toto nieje pravda...že mi ešte dnes zavoláš,že ideme von a že ma chceš naspať...
Nikdy nezlom valkýrie srdce....
je to akoby si zabil levie mláďa pred jeho matkou..
Ten smútok...tak hlboký....
Z črepníka sa na mňa pozerá Jožka čo si mi ju včera dal...Ak cíti to čo ja, tak vykape...ale budem sa o ňu starať najlepšie ako viem...
Chcem Ti poďakovať za ten krásny čas, čo som s Tebou zažila... ĎAKUJEM
Maj sa krásne...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.