Mal tričko a na ňom čiernu košeľu...na krku krížik, vlasy mu padali do tváre,nalieval...
Stála som za oknom v nemom úžase a sledovala ho asi 2minúty. Zbadal ma...
Usmiala som tak široko ,až som sa hanbila...
Tiež sa usmial...
"poď už preč"
Tak som šla...
Víno, víno, víno...cigarety...a tá krásna tvár...
Zase víno..zapijem ju...nešlo to...
Odišla som a šla zase tam...
Nevidela som...aaa..je tu...čo teraz?Idem dnu...
Bol tak blízko...
A jedného dňa bol najbližšie...
Smiali sme sa spolu...Súžasom som ho pozorovala ako si vychutnáva cigaretu...Všetko si vychutnával...
A jeho tanec...Taký ľahký,smelý...
Milujem ho...
Mám ťa rád...
Nemám ťa rád...
Naozaj ťa nemám rád...
Nie tak ako by si chcela...
Viac nepôjdem k tomu oknu, hoci viem ,že ťa tam už aj tak nenájdem...
Bojím sa tvojich vlasov,tvojho hlasu,tvojich písmen...Bojím sa zaspať, že sa mi zase prisníš...
Odíď už,odíď...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
jaroslavh6
2. 3.marca 2008 16:25
toto je uz iny stupen umenia, ja som maly panko na hodnotenie, zaujalo ma to , sny a realita a to co je medzi tym to je pocit po prebudeny zo sna z ktoreho sa prebrat nechcem , neviem ci som pochopil
Napíš svoj komentár