„Nie!“ Cyan dobehla k oknu. „Do riti!“ nahnevane sa dívala za unikajúcim nepriateľom. Bolo jej jasné, že ak letiaceho démona stratí z očí, znova ho nájde len veľmi ťažko, ak vôbec.
Zaklínadlo mala pripravené o necelých pár sekúnd, no démon bol príliš ďaleko.
Už ho netrafím...! uvedomila si trpko.
Zvažovala, že riskne skok z poschodia na ulicu, keď sa pod oknom ozvalo škriekavé erdžanie. Krajší zvuk si v tejto chvíli ani len nedokázala predstaviť.
„Uteká! Choď za ním! Bež!“
Žrebec rýchlo kývol hlavou, zvrtol sa a cvalom sa rozbehol pomedzi ľudí, ktorí mu vyplašene uskakovali z cesty.
Snáď ho nestratí z dohľadu.
Vedela, že na svojho spoločníka sa môže spoľahnúť. Ani ten však nedokázal zázraky a prenasledovanie protivníka, ktorý môže kedykoľvek zmiznúť v oblakoch jej v tejto chvíli ako zázrak pripadalo.
Zvrtla sa, pripravená na krkolomný beh a márnu naháňačku.
„P-pani... pozrite!“ jeden z chlapov, stále stojacich vo dverách ukazoval tučným prstom kamsi za jej chrbát.
„Nemám čas na hlúposti!“ no aj tak otočila hlavu.
Jediné, čo stihla zazrieť bola silueta démona na jednej zo striech, predtým než z nej zoskočil do uličky.
Pristál... prečo by pristával...? No jasné, je ranený!
Nahlas sa zasmiala a schmatla svoj plášť.
„Nabok! Čo tu stojíte ako hlupáci, nemáte čo robiť?!“ S nahnevaným odfŕknutím sa pretlačila pomedzi dav, formujúci sa pred izbou.
V hlavnej miestnosti prebehla okolo chrápajúceho Mauricia.
Toho snáď nič nezobudí! zasmiala sa sama pre seba. Možno to zistím... neskôr...
Ulice vonku sa hemžili ľuďmi, mnohí z nich, posmelení zaklínačkinou prítomnosťou, držali v rukách vidly, kosy a iné kusy hospodárskeho náradia.
Bolo od nich pekné, že sa rozhodli pomáhať, no v tejto chvíli jej len zavadzali.
„Nabok! Nezavadzajte!“
Od hradieb sa ozval rev, nasledovaný hlasným škrekom. Zaklínačke odľahlo.
Takže ho predsa chytil... Práca šla od ruky, keď jej beštie pomáhala loviť beštia.
Dav pri zvukoch zmeravel, vďaka čomu sa Cyan podarilo predrať na voľné priestranstvo.
Nad miestom kde démon vzlietol sa na zemi leskli kvapôčky tmavej krvi. Pousmiala sa a sledujúc stopu sa rozbehla uličkou.
Krvi na zemi pribúdalo, čo bolo dobrým znamením. Strata krvi démona len oslabí, čo jej nahrávalo do karát. Čím väčšie boli škvrny na zemi, tým hlasnejšie boli zvuky zápasu.
.....x.X.x.X.x.X.x.....
Darien utekal tými najtmavšími uličkami. Nemohol si dovoliť, aby ho niekto zazrel a vyhlásil poplach.
Keď za sebou začul hlasný škrek, bolo mu jasné, čo ho vydáva. Než sa stihol otočiť, aby zistil ako ďaleko za ním je zaklínačkin démonický kôň, zhodila ho na zem mocná rana.
Démon dopadol tvrdo, tlačený k zemi žrebcovými mocnými pazúrmi.
Toto nie je pravda... toto sa nedeje! Nemôže to byť pravda...! cítil sa bezmocný.
Kdesi v kútiku duše dúfal, že toto celé je len sen, z ktorého sa zobudí v bezpečí svojej jaskyne. Neporaziteľný a nedotknuteľný.
Všetka sila, odvaha a sebaistota, ktorou oplýval, keď sa vydával ženu hľadať, rýchlo mizla. Jediné, čo ostalo, bola krv, valiaca sa z rán, bolesť a strach o vlastný život.
V hlave mu zaznel tichý posmešný hlas.
Toto je osud slabých... smrť rukou ľudí... presne ako ostatní, aj ty zomrieš... Takto končí tvoja pomsta...!
Vedel, že jeho vnútorný hlas neklame. Zlyhal. Ešte pred niekoľkými dňami... pred niekoľkými hodinami bol tým najmocnejším z mocných a teraz tu bojuje o holý život.
Nie...
„Takto to neskončí...!“ zavrčal.
Dlaňami sa zaprel o tvrdú zem. Všetkou silou, ktorú v sebe našiel, sa pokúsil zodvihnúť zo zeme. Sila kameňov, ktorá mu prúdila v žilách vzbĺkla.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
ardonaiel
11. 2.febuára 2011 15:02
ale, aleeee, dočkal som sa pokračovania Bolo to celkom napínavé. Dúfam, že Darien tak skoro neskončí, začína sa mi páčiť táto temná postavička Píš prosím ďalej, už by som si rád aj ďalšie kusy prečítal
2
@ardonaiel : Bolo by to aj skôr, ale už mi naozaj šibalo zo skúšok. Stále som sa učila, nemala som čas nič písať... Ale už je zase normálny školský rok, čiže kopa času na všetko
Napíš svoj komentár