Sedeli sme s kamarátkou pri vínku v centre Prahy, kecali, smiali sme sa...veď to poznáte. Keď zrazu stíchla, odpila si z vína a spýtala sa ma vetu na ktorú nezabudnem: „Ľutuješ nejakého svojho rozhodnutia? Ľutuješ že si ho stretla?“ Zamrazilo ma v sekunde. Jedna čas môjho ja chcela povedať: „Áno, ľutujem to. Ľutujem že som ho poznala, dala sa s nim dokopy, že som sa kvôli nemu trápila, plakala, a on mi medzitým celý čas klamal, stretával sa s inými dievčatami, vymýšľal si. Ľutujem to že mi zobral 6 mesiacov.“
Ale...
Ale odpovedala som nie. I keď vzhľadom ku svojim životným skúsenostiam by som mohla povedať, že áno, ľutujem že som urobila to a to, rozhodla sa tak a tak... Ale ja hovorím, že neľutujem. Každý človek do nášho života príde za určitým účelom. Niektorí možno preto, aby nám dali lekciu. Niektorí preto, aby nám zmenili život. A niektorí v ňom zostanú. Stretala som sa so všetkými, ktorých môžem obsiahnuť do môjho malého zhrnutia. A neľutujem jediného stretnutia.
Neľutujem toho, čo som urobila. Ľutovala by som toho, keby som to nespravila.
Tiež verím, že žiadna z vecí, ktorá sa nám v živote stane, nie je náhoda. Možno je to osud, možno sme si ju do života privolali vlastnými myšlienkami, možno tam pre nás už bola pripravená a čakala na vhodnú chvíľu.
Ja verím v to, že zavretím jedných dverí sa otvára mnoho ďalších. Veľmi ďakujem všetkým, ktorí prišli do môjho života, aby ho zmenili, obohatili alebo ním iba prešli. Som rada za všetky svoje skúsenosti, pretože bez nich by som nebola tou, ktorou som.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
antifunebracka  17. 2. 2014 23:40
tolko fraz... ani som vlastne nikdy nepochopil tomu zivotnemu postoju "nic nelutujem". myslim, ze je kopec situacii a ludi, bez ktorych by sme sa v nasich zivotoch zaobisli a mohli sme sa im vyvarovat, keby sme trochu rozmyslali
Napíš svoj komentár