Uspava ma len pravidelny tlkot tvojho srdca na mojom chrbte. Zalubene srdce bije akosi inak. Prisahal by som, ze v niektorych momentoch skusa mikrosekundy casu a moje vnimanie, prestane bit a ja sa ocitam v priestore hlboko pod hranicou vonkajsej reality. Uplne rovnako ako ked sa topim v tvojich roztiahnutych zrenickach a usmievam sa vediac , ze cit nikdy neoklames. Ten len tazko postrehnutelny okamih ked sa ti farby v ociach zavlnia teplom ako horuci vzduch dlhych letnych dni. Usmievas sa nimi a aj keby si uz nikdy neprehovorila, navzdy by som ti rozumel.
Rozdavala by si mi laskave maliny perami. A rozsafne by si si z nich odhryzla naspat, lebo moja spodna pera predsa chuti inak. Ach ta nadherna hadka usmevov a pohladov. Vecny suboj prstov a jazykov vopred odsudeny na absolutnu spokojnost oboch akterov.
Chcel by som napisat lubim ta...
...ale bojim sa, ze sa vlejem do liter toho slovneho spojenia, a v nekonecnom prudeni kazdym oblukom a zahybom slov nasiaknem magickym antramentom a nechtiac ti zafarbim perinu a vsetky steny tvojho tisicstenneho sveta. Tak ako si ty zafarbila pred dvomi rokmi mna a ja zrazu dokazem rozoznat cele farebne spektrum citov a nalad.
Chcel som ti napisat basen,
ale najlepsim basnikom je cas straveny s tebou, preskakujuc z versa na vers postupnym rymom, z casu na cas striedavym ci dokonca obkrocnym, no stale pevne smerujucim k nadhernej pointe. A ja sa takym sofistikovanym sposobom hrat so slovami nedokazem.
Pytam sa maestro, povedzze mi ako moze obycajny smrtelnik zakoncit male vyznanie aby jeho vyznenie a odkaz ostal nesmrtelnym?
Cert to ber!
Lubim ta Monika!!!...a odteraz som farebnou sucastou vsetkych hranic tvojho multiverza!
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Vzdy je znamkou dobreho blogu, ked sa po nom citim ako najvacsi citovy mrzak, ktory by zo seba nikdy nic taketo krasne nedostal.
(A idem byt smutna.)