Tak, už si tam bola. Bolo to ťažké, ale prekonala si sa. Neskutočne si sa bála, ale zvládla si to. A teraz, to máš konečne potvrdené. Nie sú to len tvoje imaginácie, teenagerské výstrelky, nesnažíš sa upútať pozornosť, nie si mentálny masochista ani nič podobné. Si len šialená. Jednoducho a presne. Máš to potvrdené od odborníka, od lekára. Je to proste tak a nič s tým nespravíš. Berieš na to aj lieky. Dobre že ťa nehodila do blázinca. Áno. Máš depresiu. Skutočnú a nefalšovanú. Trpíš nespavosťou, nemáš chuť do jedla, máš samovražedné sklony, stále "čierne" myšlienky, nevnímaš, časté výbuchy plaču... Môžeš si dovoliť všetko. Si predsa šialená. áno, berieš antidepresíva. Nemôže to byť predsa také vážne. Určite je to len nočná mora. Ale aj tak, stále, už štvrtý večer po sebe cítiš tie chemikálie v tvojom tele. Nie je to veľmi príjemné. Dúfaš, že ti to pomôže. Ale toto všetko, je úplne nepodstatné. Máš dôležitejšie problémy. Každý si myslí, že to nie je až také vážne, alebo ťa vôbec nechápe. Ty sa predsa snažíš byť optimistická, mať dobrú náladu, usmievať sa, vyliečiť sa.. Čo to nechápu? Nebaví ťa celú noc ležať a pozerať sa na tiene na strope. Nebaví ťa nadránom zaspávať s pocitom, že keď sa zobudíš, nebudeš mať ani o trochu lepšiu náladu ako dnes. Nebaví ťa ráno sa budiť s pocitom, že znovu prežiješ ďalší nepotrebný, preflákaný deň. Nebaví ťa obliekať sa s tým, že je ti jedno ako to vyzerá, nebaví Ťa chystať si tašku bez strachu z ďalšej hodiny chémie, či písomky z franiny, s vedomím, že celý deň prespíš. Tešíš sa z každého slabého záchvevu pocitu iného ako zúfalstvo, beznádej a pasivita. Ale je toho málo. Príliš málo pre normálneho zdravého živého človeka. Vraj ti chýba teplo domova, rodičovská láska, detstvo.. To sa už nevráti. Každý dostal svoje, a ty si to svoje odžila tak, ako ti bolo súdené. Nebolo to pekné, ale už to nezmeníme. Ani tvoj vzťah k rodičom. Ale to predsa neznamená, že si máš kaziť aj všetky ostatné vzťahy. Krávo pitomá! Čo chceš? Všetkých si odohnať? Ostať sama? Celkom sama? Potom nemáš šancu dosiahnuť to, aj keď si to povieš milión krát. A ty to vieš. Ale keď oni sú.. Sú čo?! To je nepodstatné! Tak im stále pritakávaj, len si ich nerozhádaj! Stále ti v hlave znejú tvoje vlastné slová. "Najradšej, by som skočila opitá zo strechy." Presne toto si predstavuješ. Takto sa ti to páči. Opilosť. Tá nadnesená nálada. Presne preto piješ. Dostať sa na chvíľu preč z tohto stereotypu, mimo realitu. Strecha. Strecha mrakodrapu. Máš neuveriteľný strach z výšok, ale ešte väčší z otvorených priestorov. Ale aj tak vieš, že v tej chvíli, by ťa to nezaujímalo. Že by si to spravila. Tak ako keď si sa porezala. Zažiť ten posledný, rozhodujúci krok. A aspoň raz v živote letieť. Prežiť ten krásny a oslobodzujúci pád do prázdna. Krásne. Krásne a šialené. Ako ty. Ale tak skoro to nebude. Pri liekoch sa nechlasce. Nemôže sa. A tak si rozmýšľala. Keď už nemôžeš piť, prečo neskoncovať aj s fajčením? Aspoň na čas. Pokúsiť sa o to. A prečo aj menej nenadávať? V tomto článku sa ti to celkom darí. Aj keď ťa to pár krát ťahalo, zvládla si to.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
