Niekedy nechápem, prečo mnou lomcujú hormóny, nálady a pocity. Leziem sama sebe na nervy. Mám v sebe dve osobnosti. Možno by som jednu nazvala alteregom, ak by som mu mala dať meno nazvem ho Alexiou (vždy som sa chcela volať Alexandra).
Už ako malá som milovala ružovú a v už v škôlke som vedela mamu presvedčiť, že chcem sukňu aj keď je nehorázna zima. Ako svojej malej princeznej mi mama ušila dlhý ružový kabátik a ružovú gumičku. A keď som sa zatočila, tak som bola podľa slov ostatných ako princezná. Trojročná som kradla mame rúže a pomalovala som nimi seba a aj svoje okolie. Viedla som dialógy s dievčatkom v zrkadle, no musela som si s niekým inteligentným pokecať, keďže som bola jedináčik.
Tak ako som si rozumela s babami, som si rozumela aj s chalanmi. Tak ako som sa hrávala s bárbinami, tak som sa hrávala aj s autíčkami. Svoju prvú lásku som si odbila v škôlke, delila som sa o neho s najlepšou kamoškou. Bol odo mňa mladší o dva roky, postieľky sme mali vedľa seba a raz mi tak vyhrnul vrch pyžamka a pobozkal ma na chrbát. Ach jaj, aké vedia byť tie deti len skazené.
Na základnej v prvom ročníku som bola živel, nechcela som si zvyknúť na ten režim. Vytiahla som si desiatu ako prváčka a oznámila učiteľke cez hodinu, že mamina mi povedala, že keď budem hladná mám sa najesť. Učiteľka teda počkala, kým sa najem a potom pokračovala v hodine. Najväčšia sranda bola s chalanmi, keď sa v triede niečo zomlelo, tak v tom boli chalani a ja. Bola som označená ako lajdáčka a spolu s pár vyvolenými sme boli poslaní k psychologičke. Tá ma uznala za priemerne inteligentnú, po čase som sa podriadila autoritám a začala som vynikať v matematike pre triednu som bola matematický boh. Vždy sa modlila, aby som nevykríkla výsledok skôr než to dopočítajú spolužiaci v triede. Ale baby ma neprijali medzi seba, ozaj neviem, čím to bolo. Chalani ma však prijali a mala som v triede naj. kamoša už od škôlky, ktorý bol často bitý ostatnými za to, že bol odlišný - neskôr som zistila, že má epilepsiu. Ja jediná som väčšinou stála pri ňom a možno som tiež preto bývala odvrhnutá, v tej dobe mával len málokto okuliare - a ja som sa hlavne týmto odlišovala - však som roky za to aj počúvala. No napriek tomu som zažila aj na prvom stupni svoju ďalšiu lásku, ale o ňom napíšem v inom blogu - bolo by to na dlho.
Simi bola tá, čo sa musela biť so všetkým zlým v mojom živote a Alexii vďačím za to, že bola tou silnejšou. Keď som ako malá zistila, že môj milovaný ocko. Bol schopný udrieť moju mamu, vtedy sa mi zrútili všetky predstavy. Nebolo to ružové ani doma a ani v škole. Musela som si vytvoriť svoj svet a do neho som utekala vždy, keď sa dalo.
Nemohla som sa mami zastať, lebo by z toho boli ešte väčšie problémy. A tak som len utekala do skrine a tam som sa zavrela. A niekedy mám pocit, že stále som v nej zavretá a čakám, kedy príde niekto, otvorí ju a povie, že to všetko bol len zlý sen a odteraz bude všetko v poriadku. A prečo to môj otec robil? Naučil sa to doma od vlastných rodičov, však mu jeho vlastná mama radila, nech to robí. Moja vlastná babka chcela, nech otec ubližuje mne aj mojej mame. Myslím, že otec bol ako dieťa týraný vlastnými rodičmi, ale nechce, aby mi o tom mama hovorila, kým bude žiť. Ale myslím, že násilie v rodinách je veľmi časté, len sa o tom málo hovorí.
Simi sa otca bojí, ale Alexia sa mu vždy postaví a nenechá si skákať po hlave. Simi radšej ustúpi, ale Alexia bojuje.
Simi si myslela, že ak sa bude celé roky správať ako ostatní od nej chcú, ak bude tak vyzerať, že zapadne a budú ju mať radi. Ale Alexia pochopila, že aj tak by to nebola ona a že sa nechce stratiť v dave a rada pôjde proti prúdu. Som dievča z dediny aj z mesta, nepatrím nikam a nikomu. Môj domov je všade tam, kde sú ľudia, ktorých mám rada, mojich domovov je viac.
Pre Simi je typický - farebný make-up, ružová, debaty o chalanoch a láske, o nakupovaní. Občas s tým Alexii hrozne lezie na nervy. Alexia je skôr typ, čo ide priamo k veci a nemá rada tie sladké kaleráby, čo chalani tlačia babám do hlavy - má trochu reálnejšie zmýšľanie oproti Simi.
Alexii patrí noc, čierna, miluje kožené bundy, vybíjané náramky, čierny lak, čierne tiene a tmavý rúž. A je lepšie ju nesrať. Lebo ona vám nebude písať sladké básne ako Simi, ale vás roznesie v zuboch. Je ako zviera,preferuje nespútanú slobodu a miluje hlasnú hudbu. Drží sa tohto: "Mám to, čo práve chcem. To si beriem. Právo pýtať stále viac. To čo môžem aj skúsim si vziať, však čo ho sa mám báť?"
Simi bola síce vždy bláznom, ale Alexia ju naučila viac si veriť. Lebo vie, že žiť treba nielen pre budúcnosť ale aj pre dnešok.
Máte aj vy niekedy pocit, že sa vo vás bijú dve protikladné osobnosti?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár