Ako som jej chcela pomôcť

Rozprávame sa často - ja a ona. V poslednej dobe mi rozpráva len o ňom. Aká je šťastná, že ho spoznala a vzápätí sa bojí. Bol tu, keď potrebovala, aby ju niekto vypočul. Z jej strany priateľstvo prerástlo do niečoho väčšieho. No ona sa mu to bála povedať, aby to celé nepokazila.

"Vieš nechcem mu to povedať, aby som o neho neprišla úplne," povedala mi so strachom v hlase.
A ja som ju len ticho počúvala.
"On sa mi zdá iný," pokrútim hlavou. Tých iných tu už bolo.
Má strach, že nie je dosť pekná a dobrá pre neho. Ale odkiaľ má istotu, že on je dosť dobrý pre ňu?
Nedávno aj jej vlastná mama povedala, že "sa podhnotila - znížila svoju cenu."

"Cítim sa ako úplný hlupák, čakám, kedy mi len odpíše," stále neviem, čo jej na to povedať.
"Prečo môj úsmev zrazu závisí len od neho?" pýta sa ma zúfalo

Nadýchnem sa zhlboka a skúsim to takto: "Daj tomu čas, viac ho spoznávaj a vynakladaj menej iniciatívy."
Moja rada asi nestála za veľa. Viete ako sa vraví: "V láske a vojne neexistujú žiadne pravidlá."
Uvidíme, čo mi povie po čase. Isté je len jedno, ak jej to vyjde - bude veľmi šťastná.

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu