Do triedy vchádza Miro a posadí sa predo mňa. Neviem z neho spustiť zrak. Prejde matika a druhá hodina má byť telesná. Bývala som v triede najväčšie športové drevo, tak veľmi by som nechcela byť zas taká ľavá. S babami idem do šatne sa prezliecť, telesnú mávame oddelene baby aj chalani. Pri prezliekaní nám vletí do šatne Andrej, nemala som ho rada. Bol to taký namyslený arogantný blbec, ktorý si myslel, že je niečo viac za to, že jeho rodičia boli "akože podnikatelia". "Vypadni," vrieskajú po ňom baby. "Hneď len som si niečo zabudol," pokúša šťastie. Akurát som bola v teplákoch a v podprsenke, keď nám vletel do šatne. Stretnú sa nám pohľady, rýchlo si oblečiem tričko a rozhodnem sa ho vyhodiť: "Nepočul si, nie si tu vítaný." Úsmev mu zmizne z tváre a ja za nim zabuchnem dvere.
Vstupujeme do telocvične. Mávame telesnú s babami z druhej triedy. Učiteľ dá babám na výber, či chcú hrať volejbal alebo vybíjanú. Rozhodnú sa pre volejbal. Kurník, vždy som mala slabé podanie. Rozdelíme sa na družstvá a ja dostávam šancu. Keby som bola Andrea, tak zostanem posledná, lebo by ma do družstva nikto nechcel. "Ukáž nám, čo je v tebe," podáva mi loptu Dominika. S ňou sme si šli po krku takmer 9 rokov, ale teraz ma vníma ako cudziu. Beriem volejbalovú loptu do ľavej ruky a chystám sa pravou odraziť. Prosím nech to nie je veľký trapas, preblesne mi mysľou. Trafím plnou silou a lopta preletí sieť. A ja sa nestačím čudovať. Počas celého volejbalového zápasu, sa snažím zo seba vydať maximum a darí sa mi celkom dobre. Toto je snáď sen? Zápas sa skončí a naša trieda vyhrala nad vedľajšou.
Pri prezliekaní v šatni mi dôjde, ak to pôjde odo dneška takto, tak myslím, že už nebudem medzi poslednými, ktoré si budú vyberať do družstva. Evka sa mi počas hodiny slovenčiny prihovorí:"Na volejbale si bola dobrá. Nemáš náhodou domácu úlohu zo sloviny?" Kedysi som jej pomáhala s úlohami, ale chcelo to odvahu, keď ma prakticky ako cudziu požiadala teraz o pomoc. "Prepáč, nemám," zaklamem jej. Je lepšie ak jej nebudem pomáhať, nechcem, aby si ma obľúbila. Nejako pretrpím toto vyučovanie.
Snažím sa zo školy odísť, čo najrýchlejšie. Nechcem stretnúť Moniku, Ivanu a Zuzku. V hlave mám otázku, ktorú mi bude musieť zodpovedať Sebastián.
Prídem domov a čakajú ma na stole lievance. "Wau," vyletí zo mňa. "Chcel som ti urobiť radosť," usmeje sa na mňa. "To som musela zomrieť, aby som sa naučila hrať volejbal?" vyletí zo mňa to, čo ma škrelo. "Narážaš na tú telesnú výchovu dnes?" zbystrí pohľad a zostane vážny. "Povedz mi, ako je to možné, že niekto, kto nevedel ani trafiť do lopty. Zrazu hrá ako keby sa s loptou v ruke narodil. Je to nejaký bonus, o ktorom si mi nepovedal?" nakladám na neho. "Zabudol som ti povedať, že sme nielen vylepšili tvoj vzhľad. Ale odstránili sme väčšinu tvojich nedostatkov," prezradí mi to, čo ma zaujímalo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár