Je piatok a ja sa rozhodnem poprechádzať. Inštinkt ma vedie do centra mesta, rozhodnem sa kuknúť do obchodu, kde majú rôzne hlúposti za málo peňazí, kedysi sa tomu hovorilo aj 35ka alebo aj 49ka, názov je odvodený od toho, koľko tie veci stáli. Vojdem do obchodu a začnem sa pozerať po šminkách. Zbadám ten lesk, čo som si kupovala takto pred rokom, balený ako očné tiene, oranžovo-žltý tak špirálovito krútený s vanilkovou vôňou. Vezmem ho a zaplatím.
Ako sa tak prechádzam späť vráti sa mi spomienka, ako sme šli s Monikou do toho obchodu a stretla som po ceste chalana zo školy, ktorý sa mi páčil a otočil sa za nami. Až potom sme šli obchodu a som si kúpila ten lesk a keď som prišla domov, ľahla som si na gauč. A boli mi jasné, že musí vedieť, že sa mi páči.
Spomienky a minulosť sú so mnou všade, kde sa pohnem. Ale prečo sa mi práve táto vrátila a čo ma hnalo tak do toho obchodu?
Po ceste naspäť do bytu stretnem Mira. Som prekvapená, že ho vidím. "Ahoj," pozdraví ma prvý. "Ahoj," odpovedám mu s úsmevom. Hlavou mi prebehne, otoč sa !!! Otočím sa a on sa otočí tiež. Po chvíli každý ideme opačným smerom. Sranda, ako sa niektoré situácie opakujú, len ľudia a miesta sa menia.
V tom mi dôjde niečo, čo som si nepripúšťala. Nemôžeš sa zaľúbiť, nezostáva ti dosť času. Nikdy si nezaložíš rodinu. Nepôjdeš ďalej študovať, lebo niekto ťa o všetko pripravil. Mám to nechať len tak? Pravda rozhodne nebude stačiť, budem potrebovať pomstu...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tooniickaaa
4. 3.marca 2011 09:22
ejhááááááá
Napíš svoj komentár