Kolega sa ma s úsmevom spýta: "Nie ste vy dve náhodou sestry?" Ja znechutene odvetím: "Nanešťastie nejakou náhodou sme." Dnešný deň mi asi nebolo súdené prežiť dobre.
Akonáhle skončíme v klube, počkám si na sestru. "Čo si do pekla myslíš, že robíš?" osopím sa na ňu. "A čo teba do toho, čo robím?" odpovie mi s drzým úsmevom na tvári. No vyzerá, že ešte neskončila: "Vieš čo lezieš mi na nervy už odkedy som prišla a to sú len dva dni" aj naďalej sa na mňa usmieva. "Nechcem, aby ľudia z triedy vedeli, kde robíme hovorím razantne. Otočím sa a idem domov, nezaujíma ako a s kým pôjde ona. Konečne ukázala, čo sa za to jej milou tvárou skrýva.
Ľahnem si do postele a zaspávam s pocitom, že je sobota a nikam ráno nevstávam.
Zobúdzam sa až k obedu. K stolu si sadáme obe s mamou. Mama sa nás opýta:"A ako bolo v práci?" Obráti sa ku mne a s nadšeným úsmevom mi povie:"Vedela si, že tvoja sestra tiež chodí robiť cez víkendy ako ty?" Ja len dvihnem kútiky, jemne sa usmejem a radšej mlčím skôr než by som povedala, to čo mám ozaj na jazyku.
Mama pokračuje:"Pondelok, keď sa vrátite zo školy, tak by sme sa mohli poobzerať po šatoch na stužkovú, čo poviete?" Súhlasne obe prikyvujeme. Mala som ísť na stužkovú s Martinom, ale teraz začínam mať pochybnosti o tom, či z toho niečo bude.
V nedeľu a rozhodnem mu zavolať a ukončiť moje pochybnosti. "Ahoj, chcela som sa opýtať, že či ešte platí, že pôjdeme na stužkovú na nástupe spolu? pýtam sa ho s malou dušičkou. On mi odpovedá ešte opatrnejšie: "No vieš, chcel som sa ťa spýtať, že či by ti nevadilo, keby som šiel s tvojou sestrou?" Akonáhle to dopovedal, zložila som a vypla mobil. Myslím, že do pondelka musím vychladnúť a premyslieť si, že čo bude ďalej.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár