Ak mal osud zmysel pre iróniu, nemohol vytvoriť dve odlišnejšie sestry, presnejšie dvojičky. Ale možno neboli vždy také odlíšné. Alexandra a Karina, ešte aj mená mali vybraté, tak aby oslavovali meniny v jeden deň. Mohli mať tak asi 5 rokov, keď sa im naskytol zaujímavý obraz. Rodičia sa opäť hádali a otec si bral kufor. Nasadol do auta a bez rozlúčky odišiel. Netrvalo dlho a po nejakom čase si prišiel po Alexandru, keďže sa rodičia nevedeli súdnou cestou dohodnúť, kto sa bude starať o deti. Bolo jednoduchšie ich rozdeliť, ako dohodnúť sa u koho zostanú.

A tak sa Karina už naposledy pozerala za autom, v ktorom už odchádzal nielen jej otec, ale už aj jej sestra.
"Povedz mi, čo bolo ďalej!" prerušil ma Martin. Je to môj kamarát už od základnej školy, nikdy Alexandru nevidel, iba od nej počul odo mňa.Vlasy má blonďavé a oči modré - jednoducho zlatý, ale iba kamarát! Ja som sestru tiež už 13 rokov nevidela, naši rodičia medzi sebou vedú nejaký zvláštny druh vojny alebo dohody. Nemohli sme sa stretávať vraj to pre nás dobré, ale ja mám skôr pocit, že si nás rozdelili ako vojnovú korisť.

"No vieš včera mi mama oznámila, že sestra sa vracia k nám. Vraj otcovi dávala tak zabrať, že si povedal dosť. Vieš on si zakladá novú rodinu, oženil sa druhýkrát a myslím, že už mu je na príťaž." dodala som plná sarkazmu. Martin len pokrútil hlavou. On bol jedináčik z harmonickej rodiny, teda harmonickejšej ako bola tá moja. Bol to môj najlepší kamarát vždy sme si vzájomne kritizovali frajerov a frajerky.
Zazvonilo a bolo načase ísť domov. Našim väzením bola na štyri roky Obchodná akadémia - kvalitný ústav. No nemalo to byť tomu na dlho, už sme boli štvrtáci.

Prišla som domov, ale bola tam len mama. Mamina je krásna žena, má zelené oči, plné pery a vlasy si farbí na červeno. "Tvoja sestra, dnes ešte nepríde," povedala sklamane. "Hviezda na seba necháva čakať?" hlesla som ironicky. "No hviezda príde až zajtra za tebou do školy, podarilo sa mi vybaviť, že budete spolu v triede" povedala víťazoslávne. "Ty si robíš prdel, my nielenže budeme spolu v jednej škole, ale aj v triede?" tak toto som musela predýchavať.

V posteli som si zas len uvažovala. V triede z nás budú mať show, nielenže jedna druhú nepoznáme, ale teraz sa budeme musieť deliť o teritórium doma aj v triede. Čo je moc, to je moc. A podľa toho, čo som počula od mamy, tak s ňou budú len problémy. Na toto sa musím vyspať, aj keď otázne, či sa mi podarí vyspať.

Ráno vstávam s kruhmi pod očami a celá dolámaná. Toto bude, ale deň. Čakám pred domom Martina a spolu vyrážame do školy. Kde mu tú úžasnú novinku oznamujem. Uškrnie sa na mňa a dodá:"Tak to som na ňu zvedavý." Ja ho zabíjam pohľadom a vážnym hlasom dodám:"Na to sa neopováž ani pomyslieť, je to moja sestra!"

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár