Bola som obyčajné sedliacke dievča, s rodičmi sme bývali v osade, mala som staršieho brata, ale ten už s nami nebýval. Volali ma Elisabeth, vyrastala som v dobe, keď jedinou starosťou bolo dobre sa vydať a byť dobrou dcérou. Moja najlepšia priateľka sa volala Nathaly.
Jedného dňa ma mama poprosila, nech ideme s Nathaly do lesa nazbierať nejaké lesné plody. Tak som ochotne išla.
"Ako sa tešíš na svadbu?" s úsmevom sa ma spýtala Nathaly. "Veľmi sa teším, však Willa, tak veľmi ľúbim" odvetila som tiež s úsmevom.
Will bol môj láska už od detstva, nikdy ma žiaden iný muž nezaujímal len on.
"Nikdy ťa nezaujímalo, že prečo sa tam nesmie chodiť?" prerušila moje úvahy Nathaly. Mala na mysli zakázanú časť lesa. "No pokiaľ viem, tak v tej časti lesa vraj zmizli nejakí ľudia. Dúfam, že tam nechceš ísť." dopovedala som asi celkom zbytočne. Lebo samozrejme ako vždy Nathaly išla pokúšať šťastie. Keďže som tam nemohla len tak ostať, nasledovala som ju.
Zakázaná časť lesa sa veľmi neodlišovala od tej, kde sme mohli chodiť. Stromy, príroda všetko vyzeralo tak krásne. Zastavili sme pri jazere. "Ale je tu krásne" vzdychla si Nathaly. "Asi si mala pravdu, nemáme sa čoho báť" povedala som už o niečo pokojnejšia.
Ako sme sa tak rozprávali, zrazu sme si všimli, že sa zotmelo. "Ale nie, mama bude určite nahnevaná, že sme tie lesné plody nedoniesli skôr" rýchlo som sa postavila. "Neboj sa stihneme to" upokojovala ma Nathaly. V tom sme však počuli nejaké šušťanie. "Počula si to" vystrašene som sa na ňu pozrela. Nathaly prešla odvaha a navrhla:"Utekajme radšej domov."
Šušťanie bolo počuť už z viacerých strán. Rozbehli sme sa, ale zrazu za sebou počujem krik. Nathaly nebolo nikde. No niečo mi hovorilo, že utekaj a nezastavuj. Dobehla som do osady s plačom, doma ma už čakali rodičia s Willom.
"Boli sme v zakázanej časti lesa a Nathaly zmizla" dostala som zo seba s plačom. "Niečo tam bolo okrem nás" triasla som sa stále strachom.
"Ale prečo ste tam vôbec išli, keď viete, že sa tam nemá chodiť?" s hrôzou sa na mňa dívala mama. "Nechaj ju vidíš, že je ešte v šoku" zastal sa ma otec. Will ma len obíjmal. Ľudia z osady sa rozhodli ísť Nathaly hľadať.
Šla som si vyčerpaná ľahnúť. V noci som mala nočnú moru a snívalo sa mi, že niekto je v mojej izbe, keď som sa uprostred noci prebudila. Okno bolo otvorené, ale veď ho nikto neotváral.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
spring
4. 1.januára 2011 17:24
Zaujímavý začiatok
Napíš svoj komentár